22.04.2014 kukni 23.04.2014

23. dubna 2014 v 9:50 | King Rucola
Blogový projekt sa dnešným dňom končí a presúva, viď dátum dnešný, 23.04.214, kde je vysvetlenie, aj s novými údajmi. (Links)

Ďakujem za doterajšie vzácne návštevy a dovidenia.

(Kráľovský mluvčí, Jeho Excelencia Lubie d'Or, r. Pána 2014, mesiaca apríloveho, dňa dvdsiateho štvrtého.)
 

23.04.2014 Oznámenie

23. dubna 2014 v 9:30 | King Rucola
Tento nikým nekomentovaný blog sa z nedostatku povzbudzujúceho feed-back-u presúva.

Tatatatá, fanfáry, bum, bum, bum, bumbarasa bum! Tu tu tú a túú tu.
Sem - tu
Alebo tu tú
Možno aj tu

Či ako ide tá pesnička "Don't crash my tootoo!"?
(Nie je myslený biskukp Desmond Tutu!)
Je to ale skôr baletná suknička toho istého mena z viacero vrstiev tylu!

Tak prípadne dovidenia tu, tu, tu a tam (ratat tam, bum bum!)

Koniec kráľovského dekrétu!

PS Plati len pre aktuálny projekt, kvôli predošlému obsahu, histórii, zostane ešte blog, aspoň teda ten blog, keď už nič iné(!), nezmazaný stáť!

21.04.2014 Konečne poznám správnu cestu!

23. dubna 2014 v 7:00 | King Rucola
Trvalo mi to poriadne dlho! Dni, týždne, mesiace a dlhé roky. Každý deň som sa o to pokúšal. Ako totálne vyhladovelý bezdomovec, ktorý všetko vyžobrané prepil alebo ako životom o jeho úspory okradnutý penzista s malilinkou penziou, ktorí odložili celú ľudskú dôstojnosť a bez akejkoľvek stopy hanby sa prehrabávajú v odpadokoch a neprejdú okolo jediného automatu, aby neskontrolovali tie žlaby, do ktorých by boli mohli padnúť mince, ktoré si ten, čo ich do automatu vhodil, nevšimol a nechal ležať, presne tak zanovito som sa pokúšal, nájsť konečne správnu a jedine možnú cestu životom. Nebolo snáď minuty, aby som sa o to nepokúšal. Aby som sa nesnažil pochopiť, načo som vlastne tu, prečo sa tu všetci moceme a potĺkame, kam mám teda ísť.

Zakaždým, keď som si už naivne myslel, že mám to správne riešenie, že som našiel tú správnu cestu, zakaždým sa mi do toho priplietla nejaká žena! Žena, ktorá ma doslova zviedla: z cesty a ináč! Ako keby sa opakovala história Adama v raji, kde mu nejaká ženská strkala jablko tak dlho od nos, až sa do neho ten idiot zahryzol!

Než to poriadne požuval - mal vôbec už zuby, keď dovtedy žili v raji, museli tam aj normálnu stravu prežúvať? -, mali sme ten celý cirkus na našich ramenách naložený ako vrecia už dávno stvrdnutého a tým nepoužívateľného cementu. Žena nám to spiskala a my sa doteraz aj tak plazíme za vlhkým teplom jej lona. Vždy, ked som si myslel, že to je to pravé, vždy sa tam vynoril nejaký pekný zadôček, oblé pevné prsia, či nevyspytateľné, prekásne oči, plné pery, ba dokonca vtip, duch, krásna reč, ci - takmer neuveriteľné - múdrosť a už som sa valil, hnal a nechal unášať a moje vznešené ciele končili doslova niekde v riti! Namiesto pravej cesty som hladal akúsi neskutočnú bytosť, nejakú princeznu, ktorú som bohužiaľ nikdy nenašiel, len veľmi veľmi podobné modely, u ktorých som sa potom zbytočne príliš dlho zdržoval, zkysol. Nikdy a nikde som nenašiel tú inoformačnú tabuľu, ten "Wegweiser", ktorý by ma nasmeroval na správnu cestu.

Až dnes, konečne, som zostal ako obarený stáť pred tým rázcestím s početnými pokynmi. Jasne mi ukazuje, ktorým smerom dôjdem k cieľu, kde sa skrýva moja vytúžená méta! Už viem, kam mám ísť!

(Snímka z reportáže mojej cesty za poznabím, zhotovená kráľovským reoprtérom, Dr Max. de Bilo-om)

Pôjdem touto cestou, nájdem si ťa, moja žabka princezna! Ale už ju nepobozkám, nenechám sa zviesť, neprebudím ju, nech si ďalej spinká v svojom bahníčku-bahne, kam ma rada vždy doteraz vtiahne - ja nepotrebujem už žiadnu paničku, či veľkú, či maličkú...keď ju nájdem na konci cesty, tak ju nechám, žabičku, nešiahnem jej na p...! Radšej si tentokrát dám žabie stehienka, ako že by som ich nikdy do huby nedal!

Týmto nechutným, ale melodickým záverom (vid verše "bahne-vtiahne" alebo "paničku-žabicku-na pičku") si dovolim priradiť tento rozľúčkový príspevok predsalen k danej téme, ktorá je ešte absurdnejšia, než tieto riadky!

Dovidenia inde...naprl tu, alebo tu tiež? Možno ešte aj niekde inde, ale o tom neskôr, už od tej žabky-kráľovny...
 


20.04.2014 Obed "Urbi et orbi"

22. dubna 2014 v 9:20 | King Rucola
František nám vinšoval este raz, znovu, pekné veľkonočné sviatky a "dobrý obed"! A kamošké "Arrivederci" ako pozdrav na rozlúčku! Div že nepovedal dokonca "ciaó"! To bol už skutočne vrchol...

Dlhé roky sme sa vždy na Veľkú noc dohadovali, hĺbali - hlavne môjho brata to vždy desne pútalo, zaujimalo, keď sme zasadli k sviatočnej tabuli, sám chcel asi byť niekde v hĺbke duši pápežom! - , čo si tak asi dá pápež na obed, keď skončí ten balkónový prejav.

Dnes to vieme ešte menej zodpovedať, než keď sme sa dozvedeli aspoň o Františkovom predchodcovi Benedettovi, ktorý vraj mal ako "Lieblingsessen" nadovšetko rád "vepřoknedlozelo" na bavorský spôsob. Jeho a moje obľúbené jedlo. On Bavorák, ja miešanec všetkého možného...heslo: "Halušky tiež!"

Ale želat nám, publiku prostému, "dobrý obed", to nám želal zatiaľ len tento František Prvý, súčasný pápež rímsky...

(Foto: Dr Max. de Bile, so zamasteným objektívom kamery telefónu Nokia Lumia.)

Nie sme nejakí veriaci, do kostola chodíme len ako turisti, obdivovať kultúru dejín, hlavne architektúry a na bohoslužby používame kvôli tomu špektáklu cez sviatky televíziu. Ale želanie Františkove bolo take dojímavo dojemne ľudské a dojemné, že sa nedalo, než ho vyplniť. Tak sme neodolali a spravili si "dobrý obed". Po obligátnom "Urbi et orbi" som sa zašil do kuchyne, kde sa už od rána schylovalo k "vepřoknedlozelo" na náš improvizovaný spôsob. Rafinovane som dokončil.

Aj keď tie knedlíky su falšované, nahradzuje ich biely chlieb, žemla a topinkový chlieb, čo ale na chuti vôbec neuberá, len na práci, pracnosti, bol to obed naskutku sviatočný, ako sa ¨na Veľkú noc patrí - a ako nám to František prial!

Čo s mňa týka, môže sa to ešte dlhé roky a častejšie opakovať, takéto sviatky!

19.04.2014 Hladanie a princezine hladanie

22. dubna 2014 v 8:00 | King Rucola
Velkonocna nedela! Väcsina ludi hlada v tychto zemepisnych koncinach tento den vajcia.


Tato mlada dama ma uz "cojones", uz ich hladat - tie vajcia - nepotrebuje. Hlada nieco ine - stastie sveta?

49. sura Koranu (vraj) znie: "Kto stastie sveta honi, najde ho na chrbte koni!"

(Tento citat z koranu visel zazltnuty dlhe roky v reklamnej vitrinke na stlpe v tych casoch jedineho "mrakodrapu", povestnej budove v Bratislave, popularna budova dodnes, i ked uz chatra v strede mesta, tzv. Manderlak- Bolo to tam dlhe roky ako putac, dnes "flyer" alebo "flajer" pre jazdecky klub kdesi v Petrzalke.)

18.04.2014 Karfreitag - pôstna hostina na Veľký piatok

19. dubna 2014 v 8:30 | King Rucola
Motto: Nie je nikdy k zlosti, keď tlstý mních sa postí!

Pôstu a vynachádzavosti kláštorných bratov vďačíme - knihomoloví knihožrúti môžu hravo dokázať - za mnohé chválitebné recepety, vymoženosti súčasnej kuchyne.

Nie som vyložený knihomol, čo sa kuchárskych kníh týka, ale tých je novšou dobou neúrekom. Varenie a preto aj konzumácia kuchárskych kníh, prežíva v súčastnosti ozajstný búm, skutočnú explóziu kníh k najrozličnejším aspektom, týkajúcim sa pestrej tématiky varenia. Varenia zdravého, gurménskeho, vegetariánskeho a podobne.

Mal som náhodou možnosť, zaoberať sa týmto javom počas mojej intenzívnej nečinnosti v hĺbke archívu národného múzea v Zürichu. Naďabil som tu náhodou na staré kuchárske knihy a ponoril som sa do receptov nie práve zrozumiteľných, ale vtiahlo ma to, ako keby vodník ťahal hladnú dušičku pod pokličku, že som sa ledva vedel vynoriť opäť na hladinu súčasného normálu. Okrem toho, že pre labužníkov sa nájde v historických čítankách množstvo lákavých ídeí, námetov, ponúk k experimentovaniu, je takéto štúdium aj veľmi poučné. Dozvedel som sa napríklad, co by ma nikdy nebolo bývalo napadlo, že šunku, ryby, či klobásky zapečené v cestíčku, pekne zlatistom, už farbou lákavom, vďačíme práve pôstnému obdobiu!

Rafinovaní páni mníši, aby nebodaj nemuseli trpieť počas prísneho pôstu hladom a aby v kláštore uvarené pivo nezkyslo, nesplesnivelo - veď práve skladovanie potravín a nápojov bol veľký problém - a chutilo, pretože na lačný žalúdok také pivo alebo riadne ťažké červené víno nie je práve ten hit, vymysleli si tú prefíkanú fintu so zapekaním mäsa do cesta!

Navonok, pre veriacich, ktorí sa museli mäsa vzdať (carnevale, s bohom mäso, tak znie bojové heslo na začiatku fašiangov, karnevalu), pokorní a zbožní mniši schovávali, lepšie povedané "maskovali", zakázané mäso zapečením v chlebovom či akom už ceste a tak jedli ako ostatni veriaci naoko "len" chlieb. Hlavičku musí jeden kuchár mať!

(Autentická dobová reportážna snimka. Autor, Dr Max. de Bile, bol pri kráľovskej hostine osobne prítomný.)

Tak sme včera aj my, ako samovymenovaní, prísni mnísi, dodržiavali na tento historický spôsob pôst, dôsledne v kläštornej tradícii aj u nás doma, čo sa však s lososom v pôrovej, medvedím cesnakom korenenej hustej smotanovej omácke, zabalenom v krehkom jemnom ceste v peci zapečenom do zlatista, varenými zemiakmi a zapíjané výborným vinom vinice mestečka Yvorne, z vinohradov od ženevského jazera, (žiadne lacné omšové víno!), dalo ešte úspešne ľahko zvládnuť...(Možno len ten "amber", to ťažké svetločíerne kláštorné pivo nám chýbalo, lebo už nám zavreli obchody...)

NIekdedy sa skutočne knihomolstvo opláca! A ako koruna všetkých pôžitkov a aj aby sa splnilo bilbické "nielen chlebom, ale aj slovom božím je človek živený", ešte aj výborná kniha ako to najlepšie korenie k tomu a sviatočná pohoda sa dostavila aj napriek daždivému dňu, ktorý následoval po včerajšom azúrovo modrom dni, do poslednej bodky. Bodka!

17.04.2014 Zelený štvrtok

18. dubna 2014 v 7:30 | King Rucola
Zelený štvrtok; špenát, sa tohto roku nekonal.

(Foto Dr Max. de Bile, minutu predtým , než sa jedlom takmer zadrhol.)

Pepek námornik bol niekde prílíš daleko na lodi, takže celá ťarcha spočívala na pleciach medveďov s ich medvedím cesnakom a nejako podozrivo nazelenlými nudlami s upečenou treskou.

Štastné a veselé sviatky velkonočné(

16.04.2014 Streda naozaj skareda

17. dubna 2014 v 10:29 | King Rucola
Uz stoji! V plnej "krase", sakredy ako noc. Ako keby ich tu nebolo uz predtym dost!
Dovliekli ho z Rostocku, nie ako som povodne myslel a udaval, ze z Hamburgu. Ti byvali vychodni Nemci sa mozu dobre smiat z nafukanych bohatych obyvatelov Zürichu, oder? Spravili dobr kseft!


Neda sa k zeriavu vojst autom a peso sa mi kvoli takej blbosti dnes nechcelo.

Auto zahyba smerom k slavnej Bahnhofstrasse, za malovanym domom vpravo sa mihne ten nestastny zeriav. Potom krizuje tu pychu zürisskych obchodov okolo velkeho nakupneho domu a mizne znechutene v hlbinach Zürich-City.

Tí páni konšelé asi zblbli úplne! Malá defenestrácia by nezaškodila! 700 000 frankov!

15.04.2014 Gratulacia

17. dubna 2014 v 7:31 | King Rucola
Citát môjho komentáru na blogu http://www.lojzojago.eu/
[11] Nepotrebuje! Ma platny sobasny list! Vysvetlim
:
Pri nejakom okruhlom jubileu sme sa (malomestiacky) rozhodli, uverejnit manzelke pozdravny, blahoprajny inzerat v najrozsirenejsich novinach CH. (Tages-Anzeiger.ch) Inzerat znel priblizne - original by som musel hladat - takto: "Nas Hängebauch-Schweinchen - (oficialny to nazov pre vietnamske prasiatka maleho vzrastu a visiaceho bruska v nemcinie) - dnes doziva x-rokov. K tomu jej prajeme vela stasti, atd. ..Tvoje prasiatka."

Deti podali tento inzerat a poobede som dostal z redakcie telefonat, ci sa nejedna o omyl. Ked som podozrenie vyvratil, asi k uzasu pani redaktorky, tak inzerat vysiel. Cize sobasny list staci, zbrojny pas treba obstarat az neskor...

Koniec citátu.

Obrázok prasiatka a kocúrika mi túto prihodu spred rokov dnes živo pripomenul.

* * *
Podobne som si nahodou spomenul na cas pred okupaciou Ceskoslovenska v 1968. Môj Schwiegervater neustale hovoril,
"Uvidis, ze pride Rus a zabere nas!" Strasne sme sa mu my mladi smiali. Kto by uz v tomto storoci nieco take urobil, kto by to ocakaval. No poucili sme sa dostatocne...

Co si asi tak rozpravaju teraz Ukrajinci?

Uz sa asi klepu, pretoze NATO prdlozili dokazy o infiltracii neoznacenych bojovnikov, ktori sa zdrzuju na uzemi byvaleho sväzu. Zapadne agentury prinasaju prve fotky tychto bojovnikov ako nevyvratitelny dokaz, vid situaciu pre vojnou v Iraku.

(Dr Max de Bile fotil tajne teleskopickym objektivom, pod nasadenim svojho zivota dna pätnasteho, v aprili r.P. 2014)

Väcsinou su vyzbrojen' automatickymi zbranami cervenymi, vid obrazok.

14.04.2014 Hlodajúci červík

16. dubna 2014 v 7:40 | King Rucola
Bohužaľ zase raz začínam vlastným citátom, zrejme som narcis!

Začitok citátu:

[5]Myslim, ze cela medicina je podvod. Prave sa zaoberam, co zaoberam, robim dlhotrvajuci pokus - raz, ked som bol nocny straznik v nemocnici, som nasiel v laboratoriu napis, ktory by sa hodil ako zivotne motto: "Nevypinat, trvaly pokus!" - , ci tie lieky maju vobec nejaky vplyv. Momentalne ich beriem-zeriem, ale potom si dam zase obdobie bez. Uz som to raz spravil a vysledok bol nijaky, signifikantny rozdiel nebolo vidiet. Tentokrat akribicky vsetko znacim a zostrojim graf, posudim a potom vniknem s automaticlou zbranou do tej luxusnej a drahej nemocnice a urobim asi poriadok vtej sarlatanskej vede! Tabula rasa sa to myslim aj nazyva...

Koniec citátu, inkluzíve preklepov.

Ako a prečo to tu vôbec uvádzam? Komentár bol určený k otázke, či lieky, ktoré mám brať kvôli vysokému tlaku pôsobia.
Nepôsobia, nezaberajú. Veď tie chúdiatka pilulky, tabletky, ani nemôžu. nemajú šancu! Veď aj ako, keď pán pacient spí asi tri hodiny, lebo celú noc má nos strčený v akejsi pokútnej a nadovažok ešte aj lekárskej knihe a aby sa nezadusil, hádže si do frňáku jednu goloázku za druhou! (Gauloises, franzúske cigarety so silným tabakom.) Proti hladu, lebo rozkaz dňa znie schudnúť, slope jednu kávu za druhou! Aký to potom div, že ráno má už o trištvrte na sedem tlak krvi 167/106/75! Pomaly aby knihu zavrel, hoc i nedočítanú a poobzeral sa po trvalej ubytovni pod rašiacou jarnou trávou. Byt bez výhliadky, zato ale relatívne tichý, i keď zrejme trochu príliš vlhký.

Knihomol jeden debilný! Načo číta vôbec? Prečo a snaži cpať do seba kadejaké hlúpe múdrosti, keď si nevie ani ľahnúť, nožičky vystrieť a pospinkať si, s tou hlúpou výhovorkou, že na to nemá čas, idiot!

Zrejme číta text len ako "sexuálnu náhražku", hltá stránky a ukája sa na nich, skrýva sa medzi riadky pred postelou, ktorú necháva vychladnúť, ktorá ho necháva chladným, zima preniká všetkýmmi škárami napriek rozhorúčenej očakávajúcej žene, rozcapenej rozvalenej na belostných poduškách! Odbavuje sa tento psychopat čítaním? Určite! Keby nepreskakoval tie strany, kde mu vedátori radia, ako zdravo žiť, keby sa dychtivo neponáral len do tých statí, ktoré píšu o státí penisov mohutných, tak by si mohol v zdraví užívať inej príjemen teplej vlhkosti než skýta dno hrobky. Ale bavte sa s nim o tom, týmto debilným idiotom knihomolom Ottom! Otto Versand do vzduchoprázdna, osud a cieľ neminie, všetko vysokým tlakom raz pominie.

Tu našepkal mu Bücherwurm-knihomol (ktorý zrejme už autorovi nahlodal mozog!):

Zakážte konečne knihomolom a ľudu pospolitému čítať! Hor sa stavať barikady, urobme si vlastný MEJDAN!

Knižné červy
do rezervy
hoci porod asi boli
vyrastú z nich knižné moly
(Snímka Dr Max. de Bile elektronickým mikroskopom, Kráľovské laboratórium na hrade Jeho Veličenstva Kráľa Rucolu,
Zürich april r.P. 2014)

Záverom posledná vážna varujúca hláška
Knihomola uštipla helikoptérina pramama vážka
Dumá on nad života podstatou
Voda hučí rozšírenou prostatou

Kam dál