Březen 2012

31.03.2012 Dolezity datum!

31. března 2012 v 22:01 | King Rucola a Max. de Bile
Preskakujem, predbieham: Pri oslave prislo do reci danove priznanie! (Ked uz nevydarena party, tak hned aj neprijemne veci, nie?) Predlzovanie odovzdavacej lehoty. tak prvy pocin dnes rano - odsupol som to na september. (November sa mi zdal prehnany.) Aspon, ze sa to da uz via Internet a bez kadejakeho "blabla"!

Trochu smutna oslava. Cakame pri vybornej kave, servirovanej z darovanej salky z nejakej kafeterie na Sicilii, kvoli anjelickovi a menu Valentino (krstnatko tohto mena), ako sa oslava vyvinie...
Muzatko, Mr Melon, stary cap, trojrocny, sa rozhodol byt chory este dalsi den! Taky maly velky clovicek...
(Video brane telefonom Nokia 80, proti slnku.)

Este aj takyto gratulanti prisli k slavnostnej tabuli, ale nikto nemal uz prilis velky zaujem...

A ja som tam bol tiez...


29.03.2012 Ein Tag im Arsch

29. března 2012 v 20:16 | King Rucola a Max. de Bile
Uz davno som nebol tak skoro v meste. Nemusim. Dnes som musel. Musel zaviest auto elektronickeho zobraka
(http://elektronickyzobrak.blog.cz)
do garaze, lebo on chudak musi dospavat jeho nocne smeny, kedy zobre pred operou a roznymi barmi. Auto malo byt medzi pol osmou a osmou najneskor v garazi. Nejaka davno ohlasena a dohodnuta zbytocna oprava niecoho a zimne kolesa za letne. Nie "lentilky", letne pneumatiky. Tak som zazil mesto, ako si ho uz dlho nepamätem. Uz len to ine publikum! Ti upoteni muzi s ich poctacmi a chlebickom alebo aspon rozkom v ruke, ktori sa valili z nedalekej vlakovej stanice (architektonicky poklad, obdivovany turistami z celeho sveta mimochodom), tych som len lutoval. Ale na ich genetickom protipole som mohol nechat vypotit od namahy oci.

Prekrasne formovane zadocky uhanajucich sekretariek, studentiek, predavaciek, kaderniciek, setriciek, pravniciek - garaz lezi nedaleko hlavneho sudu - , proste mladych zien a dievcin, ktore su inac zalezene v ich praci alebo nejakych fast-food restaurantoch, ked konecne normalne vyleziem do mesta ja a tlacim v kociku nejakeho vnuka. Jedna pekna postava striedala zase inu, ako v zrychlenom filme. Alebo v nejakej sutazi. Silikonove prsia sutazili o pozornost so zazracnymi podprsenkami a nakoniec vyhravali tie vysportovane pravidelne navstevnicky pocetnych klubov, ktore obetuju pravidelne stovky frankov a hodiny casu svojemu zovnajsku. Pomaly, bud unavou alebo zvykom som zacal rozlisovat aj tie menej exkluzivne postavy, tu pomalu chodzu, unavene postavicky. Prekrasne zadocky - vzdy som opovrhoval, ked v interview nejaky chlap tvrdil, ze pozera najprv na oci, ruky a podobne, ale nikto sa nepriznal, ze cumi na prsia a na zadok ako tela na nove vrata - postupne akosi riedli a den sa vracal po tomto burlivom utoku k normalite. Po invazii krasavic normalita. (Po invaziii normalita, ako vzdy!) Zadky boli coraz väcsie, prsia aj ovisnute alebo ziadne. Krok menej pruzny a zemiel ci sandwichov v rukach masy tiez ubudalo.

Takto krasne to zacalo, ritinky krasne to na pohlad!

A...
A takymto dialogom sa den vyvijal dalej:
" Ty, ja vidim kona, ako chodi po zeriave!" Chudak, pomyslel som si smutne, horucka mu stupa a uz zacina mat halucinacie. Cakali sme pred obchodom s lahodkami, v nadeji, ze mu kupia nieco, co okamzite zase nevyzvracia.
"To sa ti asi len zda," snazil som sa ho nejako uchlacholit.
"Nie, naozaj," nastolil s cumlikom v hube a vyvaloval oci smerom k nebu. Snad to nebude nieco vazne, ved len zvracia a ma horucku, potom, co zjedol kamen namiesto jahody nic zvlastneho, myslim si. Zelanie otec myslienky.
"Nie, nija!", skoro mu isli slzy. Vzdy, ked sa rozculil, pouzil "nija", namiesto nije. Zajtra bude mat len tri roky.
"Pozri sa, taky biely kon!" Tocim hlavu smerom k modrej oblohe a...

...a ten kon tam skutocne bol!
Vecer zmizla aj modra obloha a zacalo prsat, prave na jeho narodeniny, ktore sa nebudu oslavovat v zahrade, ako sme chceli, presuvaju sa, mozno az ten kon prejde na druhu stranu zeriavu...

Den zacal krasne, krasnymi ritinkami, rite rastli do obrovskych zadkov a cely den skoncil v prdeli, ako sa casto aj po slovensky hovorievalo. Chlapik opät zvracal a ma vysoku horucku...(Aspon to auto je hotove, kto a ako zaplati tomu zobrakovi ucet, lezi vo hviezdach, kotre pre dazd nevidno.)

28.03.2012

28. března 2012 v 23:57 | King Rucola a Max. de Bile
Den zacal vyborne. So ziskom. Usetrili sme za stravu, rezne (rizky po cesky) zostali pre druhych, jahoda tiez, pre mna. Ja som pazravec, ktory sa nezastavi ani pred hladujucimi detmi. Nastastie ale Mr Melon je nieco medzi Lomidrevom, Miesizelezom a uz neviem, ako sa ten treti v tych rozpravkach nazyva. Namiesto jahody, ocistenej a pripravenej na stole dal prednost kamenu.
Bolo to pre nas vsetkych osudne,lebo na ceste domov z krasneho vyletu do slnecnej Bazileje sa pozvracal v aute. Beztak od vyborneho obedu - teda tie usetrene rezne plus kolienka na citronovom oleji a vyborna zelenina, salat zo vsetkeho mozneho inkluzive avokada - sa vsetko zacalo chylit k horsiemu.

Bola mi poskytnuta vyborna kriminalna kniha vela cenami dekorovanej svajciarskej autorky a prezrate prasa si vylozilo nohy a na slniecku zaspalo, prikryte knihou a okuliarmi. Nejako podvedome som vnimal, ze ma volaju lietat. Ale nebol som si isty, ci to nie je sen. Ked som konecne vstal, aby som si pofajcil, zistil som, ze som opusteny ako kol v plote. Vsetci mi skutocne uleteli..
Na tomto lietadle! (Zda sa, ze Vali nema v hlave nic, len lietadla, vlastne ani hlavu uz nema! A zajtra ma skusku u latinciny!)

Tak nemusel potom pomahat pri cisteni pozvracaneho auta. Ucta ku kvalifikovanemu odbornikovi zvitazila, pucovali len ti stari, nekvalifikovani a neschopni, sofer cakal, fajcil poslednu cigaretu a domov...

27.03.2012 Tazkosti rastu

28. března 2012 v 0:54 | King Rucola a Max. de Bile
Dnes velmi tazky den, stat pri okne a pozorovat, ako sa to vyvija:
Rano.
Dalsie sekundy, minuty, ba hodiny prejdu!
Pred obedom.
A s plnym bruchom to bolo este tazsie!
Po obede.

A teraz, unaveny a zniceny sa vydavam hladat a pripravit metly, pretoze pre padajuce kvety sa nebude dat do naseho domu asi vlziet. Ked prsi, tak sa to vsetko smyka, klze...proste svincik! Toto nam pripravuje kazdy rok priroda a blazni si to chodia k nam este fotorgrafovat!

26.03.2012

26. března 2012 v 22:15 | King Rucola a Max. de Bile
Cely den a celu noc trcal v octe! A predsa sa doskrabal az sem...
Cely den sa viezol so mnou v aute. Ani on, ani ja sme nic rozumneho dnes nespravili. Ale zacal som citat R. Marakumi a je to pekne vulgarne pisane...

Videt, ze je jat!

25.03.2012

26. března 2012 v 6:54 | King Rucola a Max. de Bile
Vcerajsia nedela - pretoze som hanebne zaspal pred TV, dohanam v skorej rannej hodine - bola napriek pocasiu k zlosti: nikto mi negratuloval k tak vyznamnemu a predovsektym "okruhlemu" vyrociu. K mojim jubilejnym narodeninam. Tak som sa prechadzal po zahrade ako lev v klietke. Aspon som skontroloval plantaz.
Nechal som sa dokonca nahovorit na pesiu prechadzku po okoli. Vyhladnuty, skor neukojeny vlastne, nez hladny, som sa pustil do pripravy ryby (takej tej ploskej, ja neviem, ako sa po slovensky ci cesky vola a lenivy som vstat pre slovnik) a prvy raz s mladym medvedim cesnakom z mojej plantaze.

Aspon tato zabava a dobre vydarene zradlo zachranilo tuto sice navonok prekrasnu, ale skor melancholicku nedelu.

24.03.2012 Pristavba?

24. března 2012 v 23:38 | King Rucola a Max. de Bile
Co tak, ked uz je to "moja zem", teda zem, za ktoru som zaplatil a platim, postavit tu atelier? Na starobu si splnit sen a byvat v jednom "lofte", mat do prace akorat natiahnutie papuc? Severne svetlo na kreslenie, horny svetlik, na druhej strane vyhrievat stare kosti ako oplzly obtlsty stary, vypelichany a chlipny kocur, mat tam posedenie na slniecku...divat sa na promenujucu omladinu, cihat na mlade dievcatka ako pavuk v pavucine na muchy...(Vzdy pripraveny sacok s rumovymi pralinkami, aby som ich mohol prilakat.) Uchyl!
Taku dlhu tiahlu stavbu, prave tam, kde je takmer "pasmo vecneho snehu", vyrovnat tym aj spad terenu, ta "moja zem" je tam vlastne na nic, permafrost. Vecny mraz, tundra, arkticka tma. Tam, kde rastie teraz ta obrovska hovadina v zelenom, ktora ani plody nema, tam by bol kryty priechod.

Ved ked uz tam mam od vcera aj popolnik?

Ale co so susedmi? Tym by som asi zavadzal a oni mne tiez. Takze mozem snivat dalej...

23.03.2012

24. března 2012 v 0:05 | King Rucola a Max. de Bile
Uz chodim na to "stavenisko" do dcerinho domu tusim pol roka, alebo aspon tri mesiace. Viac! Ved povodne sme tam chceli slavit Vianoce! Cely ten cas som tu musel improvizovat s popolnikom, spacky z cigariet strkat do prazdnych flasi, skatuliek, deklov od zavarenin, proste popolnik som nemal a pretoze som jediny, ktory v tomto "clan-e" fajci, nezaujimalo to nikoho a nikto mi ziadny popolnik neponukol.

Konecne mi dnes doviezli dlho ocakavany popolnik!
Sice maly, ale na chvilu postaci...

Vcelku sa da o dnesnom dni povedat, ze bol uspesny. Popolnik mozem uzivat dost dlho a kilo odpadu ma stoji len devätnast Rappen, co v mojej zemi predstavuje nieco okolo 15 cent eura.

Dufam, ze Euro nebude nikdy k nam zavedene...(a do Europskej unie nikdy nevstupime!)

22.03.2012

23. března 2012 v 3:03 | King Rucola a Max. de Bile
Slnecny den. K veceru sme navstivili s tym na tento den nam pridelenym "tovarom" v ramci prechadzky a nezneho sportovania blizky sedliacky statok. Povodny zamer, ukazat Miss M. kravicky "aj s velkymi rohami", krmit ich senom, pozriet male teliatka, prasiatka, inkluzive morskych, dvoch inych starych somarov okrem nas dvoch starych rodicov, nejake tie kozicky okrem tych, ktore priniesli pocetne pohladne matky s detmi, nakolko ich bolo v ten prekrasny slnecny den neurekom, tych matiek skoro viac, nez tych deti, kupit pritom aj cerstve mlieko, klobasky a jablka, bol ohrozeny tym, ze Miss M., zvyknuta svojim otcom, ktory jazdi zavodne na kococh s ozajstnymi dvomi az styrmi PS, zaobchadzat s tymito "malymi" zvieratkami nebola k odrhnutiu od pozorovania zivota v konskej ohrade.

Pytam sa preco, ci je to uz v zenskych genoch? V com asi spociva fascinacia pozorovat take nezne tvory...

V mojej zemi je zvykom, ze v ramci "glasnosti" moze clovek navstivit tie miesta, odkial planuje zakupit urcite vyrobky, priamo tam, kde sa vyrabaju. Snad aby sa mohol presvedcit, ze vsetko sa robi tak, ako sa patri, ako si to clovek predstavuje. Napriklad ze kravy nelezia vo vlastnych vykaloch a podobne. Kontrola v atelieri, dalo by sa "odborne" povedat.

V mastali hrala kravam hudba a ony v ritme tyc pokojnych melodii spokojne prezuvali. Male prasiatka behali po svojej luke a stare prasa fotilo o sto sest. Bohuzial len telefonom a pretoze sa pomaly zmrakalo a Miss M. zacala byt unavena a chcela svoju flasinku, tak nastal cas, vratit sa domov. Cestou k autu sa skytal pohlad na Alpy, ktore si majitel statku rozvesal nad strechami mastale, aby budil dojem klasickej idylky, oziarene zapadajucim slnkom. Pri trochu dobrej vole sa daju na horizonte rozoznat.
Osvetlovaci tohto prirodneho divadla maju uz s podobnymi efektami starocne skusenosti, zrejme ako u benatskych gondolierov sa tato praca dedi, odovzdava z pokolenia na pokolenie. Niet potom divu, ze tym lakaju davy turistov, ktori navstevuju napriek vysokym cenam, ktore v mojej zemi vladnu este stale vo velkom pocte, aby obdivovali tento spektakel. Ked posledny divak hladiste opusti, svetla zhasnu a opravari vylepsuju kulisy na buduci den...aj to je moja zem.

21.03.2012, druha cast:Uspesna liecba?

22. března 2012 v 0:04 | King Rucola a Max. de Bile
Povedal som tomu pacientovi, ze to je vlastne u kazdeho muza, u takmer kazdeho muza normalne, ze vyzlieka ocami zeny, ktore mu pridu do cesty, ze kvoli tomu sa este nemoze a nemusi citit ako "Body Scanner". Okrem toho som ho ubezpecil, ze v nasej zemi este body scanners neexistuju, nie su z dovodu ochrany osobnych udajov a tak podobne pripustne. Okrem toho u nas, lebo my v nasej zemi vseto dobre vieme a ovladame, nie je to vobec problem, rychlo ho z jeho posadlosti dostat, ked teda veri, ze je "Body Scanner", ze ho z toho rychlo vyliecim.
"A teraz?", pytam sa ho po kratkom bezbolestnom zakroku, "este stale vidite tie zeny nahe?"

21.03.2012

22. března 2012 v 0:03 | King Rucola a Max. de Bile
Koniec radovaniek. Dnes som musel tvrdo pracovat. Medzi inymi prisiel tento pacient:
"Pan doktor,"hovoril mi, ked uz lezal na gauci, "ja som Body Scanner."
"Ale co. No ako sa to prejavuje?"
"Vidim kazdu zenu bez siat, nahatu...," vykoktal konecne.

Skoro som mu povedal, ze je to vlastne normalne, nielen u nas, ale v kazdej zemi sveta, kde zeny nebehaju ako nejake domorodkyne nahate, ale to som samozrejme ako psychiater nesmel. "Upokojte sa, je to zdanlivo velky problem, ked si niekto mysli, ze je body scanner a pritom je len obycany uctovnik. Vy ste predsa uctovnik, nie? Pozrieme sa na to, co by sa dalo robit..."
"Ja som ucitel," prerusil ma. "Cela trieda sedi predomnou naha, len chlapci su obleceni. To je schizofrenne, nie?"
"Mozno ma ten Vas scanner nejaku technicku chybu," pokusal som sa ho utesit. "Viete co, zacneme s terapiou ihned!" Vdacne sa usmial, uvolnil sa a pohodlne ulozil na lozku.

Unesco

21. března 2012 v 20:11 | King Rucola a Max. de Bile
15. Novembra 1999 v Parizi sa uznieslo, deklarovat 21. marec za Medzinarodny den poezie. Datum ako stvoreny pre ospevovanie zaciatku jari a svojej zeme!

Ale okrem ineho ma sluzit aj k zachrane vymierajucich jazykov. Aj take existuju! Ved pomaly nam zostava uz len anglictina! Tak sa o to nasledovne snazim, co ale bez diakritiky vyzera tak trochu ako marne usilie.

Na strome za oknom na konari sedi s ruzovym bruskom pinka
Vedla nej vysoko na konari moj vysavac si sladko spinka
Ci je to potom moja vina
Ked zena krici: vsade je tu spina

Alebo: (K zachrane dalsieho ohrozeneho, vymierajuceho jazyka!)

Vor dem Tor ein Tor.
Dem Tor steht im Wege ein Tor
Das Tor im Wege des Tors
Wer ist denn der Tor
Der blockiert das Tor
Dass das Tor kein
DOK hat
(Dann wäre es auch kein Dock)
Und auch kein Doktor
Der Tor hinter dem Tor
Der Tor mit seinem Kopf ins Tor
Sagt nur "AU!" Tor schweigt dazu
Au-tor
Autor
Ist ein reiner Tor
Er sieht nur vor einem Tor
Einen Tor
Den Autor!
(M)oral der Geschichte Nr. 1: Lerne nie eine Fremdsprache ohne Artikel!
(M)oral der Geschichte Nr. 6 (Aussprache "sex"): Nieder mit dem DER, DIE, DAS, und Ypsilon, es soll hoch nur THE & YOU! leben!"

A k zachrane davno vymretej francuzciny: (od neznameho autora)
Lezelév dü tramwajé
Zeré mandlé loupasijé
Onrikaaa, ze nezeré ze papaaa
Ze neseré, ze kakaaa...
(Pred rokmi som predniesol tuto basen s patricnym francuzkym prizvukom mojmu profeserovi francuzciny, rodakovi z Pariza a on zasol, ze "nerozumie", ale ani na sekundu nepochyboval, ze som "rozpraval" francuzky!)
(Pricom ani tu tu nie je celkom s tym "le et la" tak celkom "olalà"!)

Tak reci som uz v zmysle UNESCO pozachranoval, teraz na tu temu "moja zem", automaticky som sa pretipol, napisal som "moja vlast", to asi nie je to iste...

V tej zemi sa zije tak krasne
Jeden by pisal o nej len basne
Ta zem je taka krasna
Sta zapalene v ustach dasna
Co pises tu kvoli versu za blbost
za trest pohryz si prsty az na kost

Ale zabudol som madarcinu zachranovat, ta sice nie je na vymreti, aspon nie na urcitych zemepisnych sirkach.

Kto piszal tieto riadky zasz
Ten muszi byty doszty velyky fasz...*

*Nezamenit za nemecke "das Fass", cize "sud", aj ked ten "Au-CH-tor" svojimi proporciami jeden sud pripomina!

PS Tento prispevok nepatri do projektu 366, mal vyjst pod http//:luga.blog.cz, jedna sa tu o technicky omyl.

20.03.2012 Prvy jarny den

20. března 2012 v 22:57 | King Rucola a Max. de Bile
Prvy jarny den. 06:14 to vypuklo. K tomu ako lahodka podavana navyse prekrasne pocasie. Ale co robi tento idiot? Zahrabe sa na pol dna do nabytkovych obchodov. Este stastie, ze sa vela z nich snazia predat zahradny nabytok, takze som mohol aspon skusat kresielka a lehatka na slnku s cigaretou v papuli, aspon nieco pozitivne. Mal som pritom aj poriadny hlad. Sedis pri stoliku a predstavujes si Mojito alebo Gin ci chladeny chininovy chlast alebo Whisky s ladom a na krajacej doske (po slovensky vraj "lopar", to slovo som ja nepoznal) mas dobre udene veci a divis sa v duchu vegetarianom. No to bola len predstava...

Na stastie som sa konecne rozhodol, cestou za nabytkom nabrat si mineralnu vodu z pramena a to ma zachranilo od vyschnutia! Ale cely cas som mal zly pocit, pretoze na tom mineralnom prameni v areali byvaleho slavneho züriskeho pivovaru Hürlimann, kde sa varilo z tej vybornej vody aj tzv. "Bosoracke pivo", tmave, tazke, vyborne a silne (Hexenbier), pivovar je bohuzial uz davno zruseny, kupil si ho dansky Tuborg, na tom prameni sedi strasidelny zabak. Na fotke je vidiet hore, vlavo na najvyssej budove aj jeho meno. (Celkom v lavom rohu tej budovy, za stromom.) Ale je to zaber proti slnku a len z telefonu, tak pomozem: Zabak, ktory sedi na prameni a cerpa vsetko sam pre seba je Google. Jeho europsky hlavny stan.

Ja mam Google celkom rad, ale znami sa obavaju, ze ked sedi na prameni, tak prilis vela toho o nas vie...
Ta betonova stena s presvitujucimi otvormi je ten pramen. V detailne to vyzera takto:

Uz vcera ma v predvecer jarnej explozie prenasledovali nezasluzene akesi "ritinky". Ako keby to bola jarna kliatba!

Ale ja ich mam rad, tie okruhle zenske primarne sexualne znaky, na jar tak provokujuce. tak idem radsej pozerat telku, tam sa hadaju politici - a ti su celkom v r..., alebo pre ceskych citatelov "v pr..."

19.03.2012 Pivnica

19. března 2012 v 23:53 | King Rucola a Max. de Bile
Cely den prsalo. Ale vytrepali sme sa k Barbi "opravovat zachod"! Zbytocne. Niekto nas uz predbehol. Hajzel uz netiekol.

Cestou z garage domov, cez pivnicu (este stale prsalo) som nasiel neslusne dievatko, ktore bolo oblecene v nejakom (kyjovskom? cicmianskom?) kroji a neslusne na mna vystrkovalo zadocek!
Ako stvorene na umistnenie v projekte, ktory som rano opatril etiketou: "Len pre dospelych" od osemnast rokov.
Hotove porno!

Po pravde: Velmi uspesny den. Ako vzdy, ked prsi! Opravil som aj tlaciaren, som hrdina - a potom takato odmena!

18.03.2012 Kde su vtaci? Ved je jar!

18. března 2012 v 19:39 | King Rucola a Max. de Bile
Dnes, nedela, prekrasne nedelne rano. Ako z citanky. Modra obloha, teplo ako v lete. To nevesti nic dobreho. To totiz znamena, ze sa ide pracovat! Zachod tecie. Hrozi, ze premokne strop. Druhy kvapka, potrebuje novy plavak, ci ako sa to vola. Konecne zasluzena prechadzka na zadnej strane letista, nez zacne prsat. Prekrasne nedelne pocasie zmizlo niekam, kam nemame dosah. Strasidelny vietor, neskor doma zistime, ze dokonca prevratil aj "holywoodsku" sedacku, co sa este nikdy nestalo.Teplomer klesol o strnast stupnov. Vietor pridava svoje dalsie, boduje, takmer to vyzera na K.O. vitazstvo. Ale statocne masirujeme. Blizime sa k letisku, obrovsky vtaci startuju dnes prave po pristavacom kuzeli naopak, vsetko kvoli tomu vetru. Pristava sa nad strechami letistnej obce, skoro medzi domami! Nezvykly pohlad. Keby sa tak nejaky pomylil a zobral tu pristavciu drahu ako vzdy, tak by to bolo ako na dialnici, ked sa na nej zjavi auto v protismere, Geisterfahrer.
Strom ci vlastne krik ma uz jarnu frizuru, ostrihany na jezka.
Pre mna najväcsie prekvapenie, v tomto minijazierku, skor je to kaluz po roztopenom snehu, sa udomacnil parik kacic. Hraju sa asi na pravdu, predstieraju, ze su a budu rodinka. Ale nevidno ich, asi zmizli do tych zahadnych stavenist okolo letiska.
Asi to bude pravda, ktora plati aj pre nich: vsetci vtaci, vtaky a "ftaci" patria do tajomnych, dierovitych klietok, ako to dokazje aj onen historicky zaber kacera a jeho kacice cakajuci v ordinacii na gynekologa...
Ako keby si kazdy vtak hladal na jar nejaku dieru, kde by sa schoval, nasiel utulok, zalozil rodinku, priniesol na svet potomkov aj pitomkov, netusiac, ze straca takmer na vzdy svoju slobodu. Priroda je obzvlast na jar kruta...

17.03.2012 Pokuta

17. března 2012 v 14:13 | King Rucola a Max. de Bile
Uz leze prvy "Bärlauch". Medvedi cesnak!
Od radosti ci bujnosti, ci dokonca unavy a nudy som predbiehal jedneho vodica z cudzieho kantonu a blicla ma kamera. Ako na vysmech prave ta kamera, ktoru som dnes rano ukazoval dceri, ked som ju viezol opacnym smerom, aby si dala na nu pozor!

Medvedi cesnak teda bude, posekany na chlieb s maslom, alebo s olivovym olejom, parmezanom a orieskami ako "pesto".
Ale na melony si este pockame...

Oplati sa trochu redukovat tu jarnu bujarost...zostane na viac melonov!

16.03.2012

16. března 2012 v 15:14 | King Rucola a Max. de Bile
Dnes je leto! Dvadsat stupnov. Vietor sa ani nehne. Zabudol, ako sa vola. Nechyba zatial. Jar sme preskocili. Po obede drzi kazdy siestu, az na tu mladu kobylku.
Velke uz davno chrapu...

Vecer pridu ludia z Monkeystone, pozriet sa na velku jarnu vystavu zahradnictva. "Giardina 2012". Otazka je, naco vobec, ked uz je po jari a vypuklo bez prechodu zo zimy leto?

Zase nas chce ta globalizacia a premena klimatickych podmienok o nieco okradnut?

15.03.2012 Vajcovod

16. března 2012 v 7:23 | King Rucola a Max. de Bile
Aubergine, Baklazan, Eierfrucht! Teda po slovensky Baklazan. Ako po cesky? (Uz nedoverujem mojim recovym znalostiam, odekdy viem tie strasne rozdiely v slovanskych jazykoch: "tekvica" je "dyne", melon je melon a pica je picka a picka je pica. Kto sa ma v tych jazykoch este vyznat? Je to fakt svinstvo! Napriklad to francuzske Aubergine je v nemecko-nemeckom slovniku - treba vzdy konzultovat, lebo rozdiely v nemcine su vystrasujuce, ziadny Svajciar by nevedel, pokial nestudoval, co je Eierfrucht, pre Svajciara je baklazan zasadne "Aubergine", lebo Svajciar je tou dalsiou spisovnou recou Svajciarska definitivne "skazeny", podobne, ako by nevedel ze "Kren" je chren, ako si myslia ich "oblubeni" susedia v Rakusku. Pre Svajciara je to a zostane to neveky "Meeretich" a basta - prelozene ako "plod vajcovitej rastliny", cize ten Eierfrucht, okrem toho je to udajne tiez "cerveno-fialovy japonsko-cinsky hlineny hrniec!)

Ja som aspon u mojich vnucat vyhlaseny za majstra kuchara! Tak si moje prve vnuca, medzitym pohladna slecna, pred dnesnym odchodom do skoly spomenula na to, ako som ich ako malinkych hlupacikov klamal, ked som im osmazil obaleny celer a vydaval som to za "gulovu rybu", resp. "Kugelfisch". To hrozivo povestne "fugu"! ("Pravdivy" obrazok smrtelnej ryby "fugu" v ramci hry na pravdu prikladam nizsie.)
(Oni su cela rodina poznaceni castym pobytom v Japonsku, tak ma ten podivny preklad "Eierfrucht je cinsko-japonsky cervenofialovy hlineny hrniec" vracia do onych casov, ked som im vyvaral tieto falosne japonske jedla.) (K tomu patrili samozrjeme nespocetne variacie papanicka vo WOK-u, ktore ale moc radi nemali, oni radsej jasnu rec rezna alebo parku! Nie take aziatske pomotaniny, na to boli este moc mladi.)

Okrem toho pri odchode do skoly vyslovila zelanie, ze ked uz u nich som, aby som im urobil na obed ten baklazan. Na sposob "maitre de maison", teda tak, ako som to robieval, nakrajany na kolieska, nasoleny, mlete cierne korenie, obojstrane opiect a potriet cesnakovou zmesou. (Vlastne si teraz spominam, ako kedysi "U Fleku" topinky k pivu.)
Slovo dalo slovo a pretoze vnucatam vyplnim bez akychkolvek bocnych podmienok kazde, aj nevyslovene, zelanie, vydal som sa hladat baklazany. Bolo okolo dvadsat stupnov a bezvetrie. Na toto rocne obdobie statocne teplo. Znaveny som prisiel k sporaku, nakrajajl baklazanovu korist, nasolil a...a zaspal pri knihe!

Obed sa sice konal, vdaka dcere, ktora pripravene kolieska narychlo opiekla, ale po "majstrovi-kucharovi" zostalo len par spackov v popolniku.
Slubil som napravu a vecer som im serviroval na stol par hlinenych kvetinacov a vysvetlil tu spojitost medzi baklazanom a "cinsko-japonskym baklazanom". A na odskodnenie prve spargle tohto roku. Sezona este ani nezacala, su z Chile ci Peru a po cesky sa volaju tusim "chrest", tak sme zase tam, kde som zacal...(Pica je vraj na pitie, tvrdia Slovani z juhu!)

Jedine

15. března 2012 v 12:45 | King Rucola
Jedina prava a nefalsovana hra na pravdu je...citat noviny!
Po pravde, aj jest k tomu citaniu nie je zly navyk, aspon jeden moze hlbat, z coho mu je vlastne zle...

Pokus zastavit zemegulu

14. března 2012 v 8:47 | King Rucola a Max. de Bile
Dnes sa pokusim zastavit zemegulu. Citim sa - pucanie jari! - ako bohatier Ilja Muromec a spol
A predsa stoji! Nielen zemegula...