Květen 2012

26.05.2012 Pomaly cas

26. května 2012 v 18:28 | King Rucola a Max. de Bile
Tuto borovicu som zasadil, ked mala pätnast centimetrov!
Teraz ma mozno meter...a cas presiel. Takmer 20 rokov.
Za kolko rokov pride nejaky rozumny clanok?

25.05.2012 Classics Jubileum

26. května 2012 v 3:41 | King Rucola a Max. de Bile
Krajsi den nez ten dnesny si neviem predstavit. Maliari natieraci prave zliezali z rebrikov, zo stetcov im stekali posledne kvapky kobaltovej modrej, ktorou prave natreli rannu oblohu. Prve luce slnka sa predrali medzi vyssimi budovami centra, kde davy lemovali chodniky. Ked som vystupil z auta, uz ma cakalo privitacie komité.
Nevedel som ako skryt radost pri pohlade na tie nadsene budovatelky lepsieho zajtrajsku.

Prve dnesne kroky ma viedli k namestiu pri jazere, kde sa pravidelne kona v piatok trh.

Trhovnici kypeli doboru naladou. Baklazany, papriky a medzi prapodivnymi paradajkami dokonca uz aj dovezene marhule zo Spanielska a ceresne z Francuzska.

Talianske syry prekladane udeninami z Tessina.

Cerstve teple rozky a kopce chlebov pecenych na najroznejsie sposoby, v kameninovych peciach, v podzemnych peciach ,z klasickych obilnin ako i z davno zabudnutych a znovu do mody prichadzajucich.

Kazdy stanok lemovali moje portrety, i ked casto aj s tou Dilinou, ktora sa natiska do mojej blizkosti a vydava sa za moju partnerku. Ale ani to mi nevedelo pokazit sviatocnu naladu.

Dnes mam jubileum!

Kazdy to zrejme vedel, kazdy mi chcel sposobit len radost, sprijemnit tento den, oslavit ho so mnou. Aj tato zena, ktora sa mi prisla ukazat.

Nez som ju stihol odfotit, dala si tam medzi stehna cudne nakupnu tasku...Malo to byt zrejme len pre mna!
Naskutku som nevedel, kam pozerat pre tolkych oddanych poddanych.

Dostojne, ako sa na dobrotiveho krala slusi a patri, som nastupil opät do koca a odviezol som sa na hrad.
Zvysok dna som stravil oslavami...Klasicky prekrasny den na potesenie tela i ducha!

24.05.2012 Strateny den

24. května 2012 v 23:11 | King Rucola a Max. de Bile
Dnes to nestoji za rec. Prekrasny den a ja trcim cely den v pyzame pred pocitacom. A aj tak som nic poriadneho neurobil! Rano smo bol v garazi vybrat z auta auto. Pritom som nasiel v kufri toto:
Da sa z toho usudit, o aku tragediu sa tu jedna?

A tak to pokracovalo cely den.

Recidiva. Kaslem, kycham. Recidiva, lebo ta hroza znovu na obrazovkach. European Song Contest Baku, Slovaci z "Kozice" su tiez pri tom nechutnom a nudnom cirkuse. Tak trpezlivo trpiac cakam, aby som si potom z chuti zanadaval. To sa musi dnes len revat a poskakovat na podiu? Spievat je zakazane? Keby aspon mali nejake pekne sporovlivo oblecene tanecnice, viac vyzlecene nez oblecene, ako to maju poväcsine ostatni. Ani len opticky niet naco sa divat. (Divit ano, divat nie.)

V sobotu vecer je finale, to sa budem pohybovat niekde, kde nie je televizny prijem...

Tak to bol poriadne pocmarany den, teraz sa mozem znovu hodit do pyzamka...
Neutesna krajina, nieco ako moderna pust.

23.05.2012 Niektori ludia

24. května 2012 v 0:49 | King Rucola a Max. de Bile
Existuju ludia, ktori neprestanu pracovat, dokial ich niekto neodstreli. Inac si to vysvetlit neviem. Po prijemnej jazde do Bazileje nas cakalo v Monkeystone prekvapenie:
"Robil to Tomy?"
"Samozrejme, po tom, co sa vratil z pretekov," znela dcerina odpoved.

Tak co je moc je moc! Ten chlap prileti z Indie a ide na vystavu zeleniny, rozdiel teploty styridsat stupnov. Len co vystavu zavru, ide do mastale a trenuje s konmi, pretoze na druhy den ma preteky. Tie stihne lavou vyhrat, pride domov potom, co kona umyl a vykefoval, neda si ani pivo a postavi schody!

Kecal spieva v "Prodana nevesta": "Znam jednu divku, ta ma dukaty, ma dukaty. A chalupu a chalupu dostane od taty." Ta moja divka, co je vydata za tohoto nemozneho chlapika nema ani jedno, ani druhe ani tretie. V nasom pripade by musel Kecal text upravit na "Znam chlapka z vesnice, ten ma penez jak pes stenice. A chalupu a chalupu si postavi sam!"

Lieta po celom svete, vedie podnik s vyse sto zamestnancami, uzatvara projekty za miliony dolarov a pride domov a vrhne sa na vysavac alebo sa postavi k tepanyaki a upecie fantasticku veceru. Mne uz je pomaly zle, len ked sa na to musim divat. Dostavam z neho svalovu horuckui a som permanentne unaveny.
Na prvu prestavbu som mu robil projekt este ja. Dival sa mi cez rameno, hadal sa so mnou a tak si zvysok dalsej prestavby urobil sam. Dcera nakupi kadejake zeliny a necha ich uschnut. Pri stastnej zhode okolnosti, ze prave nelieta niekdy po Japonsku alebo Brazilii (ako prave dnes) ich zasadi on a tak zachrani pred skazou.
Je toto normalne?

Kto s nim ma drzat este krok?

Ja osobne sa vzdavam.

Sadnem na terasu a citam detektivku.

Aspon nezavadzam.

On mi este pritom povie: "Vies, ty mas ine talenty..."

No tak je to teda anjel preobleceny za cloveka, alebo co`?!?

22.05.2012 Grand Prix

22. května 2012 v 23:45 | King Rucola a Max. de Bile
Uz to dnesne rano bolo nejake divne. Pretriem si zalepene oci a vidim dym. Este raz si povytieram oci a dam si prvu cigaretu, aby som sa prebral - a vidim dym! Ten kopec pred oknom, najväcsi v blizkom okoli, 869.2 metrov nad morom, alebo hori, alebo fajci ako ja!
Skor myslim, ze fajci! (Ak ale hori, tak stoziar komunikacnej veze zrejme uz zhorel a rozhladna tiez...)

Cely den je podivny, ale ten vecer to ma v sebe!
Co je to za chaos na obrazovke!
Este pred tym prsalo, nenavidim nosit dazdnik, ale keby som bol Lomidrevo, tak by som tento zobral.
Ale som bohuzial skor "Miesizelezo", takze takyto dreveny dazdnik mi je nanic.

Striham ho sice uz dvanast rokov do tej formy, tento rok som sa ale este na to nezmohol, tak mu nejake tie "spajle" rastu do neba.

Keby som bol byval radsej zobral aspon nejaky iny dazdnik, isiel sa prejst. Ale nestalo sa. Cumel som ako blby na obrazovku a nemohol som uverit, ze taketo piesne, takyto druh huby sa ide merat na tom byvalom "Grand Prix d'Eurovision" v Baku. Take do neba volajuce nudne hovadiny!

Azerbajdzan musi byt prekrasna zem. Obyvatelky sa zdaju byt tiez spravne urastene. Nastastie nam zatancovali a akysi svetovy bubenik-hrac na tamburine, co ma byt nastroj starsi nez Kristus, spustil pekelny rytmus a koncert s tancom zachranil tento absolutne nestastny vecer.

Svajciarsko nepostupilo do finale. Minulykrat to povestne "Suisse zero points" stacilo, napriek tomu, ze hudbu zloil moj znamy. Tento rok by to bolo byval asi podobne.

Kto mi prosim vysvetli moju zhovadilost, ze hoci pohrdam, ba az nenavidim tuto relaciu, pozeram to napriek tomu az do trpkeho konca?
Komerz a my ako blbeckovia hrame s nimi...

Strateny den, strateny vecer, rozcarovanie, ked nie zlost!

21.05.2012

22. května 2012 v 5:55 | King Rucola a Max. de Bile
Uplne obycajny den. Ani komentovat sa nehodi, ale projekt je projekt. Uz skoro ani nechrchlem, tak som bol hned zneuzity ako sofer. Asi dve hodiny necinne v aute, potom som to nevydrzal a vliezol som do obchodu. Dalsie dve hodiny sme hladali srob a nenasli. Personal tiez nevedel poradit.
"Styri tyzdne sme nevysavali!", pocujem zdola a myslim si, ze to nemoze byt pravda, ved som "chory" este len tyzden. Hluk vysavaca ozivuje inac tichu domacnost. "Ticha domacnost" je technicky pojem. Oznacuje napäty stav medzi dvomi ludmi rozneho pohlavia, ktori ziju spolu dlhsie nez je to slusne...Komunikacia pocas takejto situacii funguje hlavne cez vysavace, strganie riadu alebo dokonca cez buchanie s dverami, cize o tichu ako takom sa da rozopravat len obrazne.

"Videl si, co je na stole?" Nevidel, lebo sedim vonku a pijem kavu na zahrade, to je uz posledne miesto, kde mozem ku kave aj fajcit.
"Videl si, co stoji na stole?"
"Nevidel", hucim smerom do predizby. Musi to byt nieco ineho, nez moje knihy a okuliare, pretoze to neznie ako vycitka.
Tak som to konecne podrobil prehliadke. A uvidel...
Presne k "Svätodusnym sviatkom", hodna svojmu nemeckemu menu "Pfingstrose"! (Neviem, ako sa to nazyva slovanskymi jazykmi.) Doniesli sme ju pred rokmi z Bratislavy, z "rodnej hrudy", zo zahrady v dome, kde som vyrastol.

"Ten vysavac vobec nic neberie! A uz som ho vycistila."
Za ucelom zrusenia tichej domacnosti putujeme kupovat novy vysavac. Mame sice ten luxusny a drahy Dyson, ktory dokonca Jej Majestat kralovna Elisabeth II. poctila navstevou v tovarni, kde sa vyraba, co vsak este dlho neznamena, ze je tento vyrobok hodny aj Krala Rucolu, hlavneho vysavaca!

Tak mame dalsi vysavac. (Znacky "Hoover", Mr Hoover bol ten, ktory vobec vysavac vymyslel, dodnes hovoria Anglicania "a hoover", ked chcu povedat vysavac!) Urcite nie posledny v dlhej rade vysavacov, ktore prebehli mojimi rukami. Ked velmi dobracky pocitam, mal som ich minimalne desat.

Kazdy mal chybu! Ziadny nevysaval sam!

20.05.2012 Neoddelitelna

21. května 2012 v 1:06 | King Rucola a Max. de Bile
Neoddelitelna jednota tela a mysle sa demonstrovala vo falosnom svetle. Hoci telo uz nejake dni - tusim je to uz prave tyzden - skapina na hranici akceptacie, musim ist na povinnu nedelnu prechadzku. Vytravit obed, ktory sa este nekonal...Uz pri saune na jazere ma chyta krc od hladu. Potim sa. Neviem, ci od hladu, zlosti, horucky, nemohucnosti, zurivosti alebo dokonca od nudy! Telo trpi, suniem sa vpred ako pretazeny nakladny vlak hore kopcom na Gotthard, ale chyba mi k tomu ta druha lokomotiva a cim blizsie k Bürkliplatz, tym viac sa odputava moja mysel od mokrej kosele. Telo visi medzi dvomi palicami firmy Leki, aby za vravoravej chodze nepadlo do jazera, voda je este chladna, hoci jedno dievcatko, ktore zrejme muselo ist curat, je uz po pas vnutri. Jej mama ju strazi z travniku pri brehu. Ale mam stastie!
Ich habe noch das Schwein! (Ako by povedal Goethe.)
J' ai de la veine! (Ako by povedal Voltaire.)
A to moje je ako v cirkuse, vie preskakovat cez kruh.

Znenadania som pri mori. To bol teda prasaci skok!
Ale dopadol som dobre, na vsetky styri, ako macka, ktora ma devät zivotov.

Prve nesmele kvapky dazda.

Hlboke nadychnutie, voda smrdi (alebo voni?) po rybach.

Stoziare zakotvenych plachetnic vytrieskavaju oslavnu hymnu, fanfary na privitanie.

Telo umorene, pred casom zabudnute v parku na brehu jazera, mysel ako volna cajka v Benatkach, Nice, Cannes.

Festival uz otvorili. Treba sa ponahalt, lebo...
...lebo auto uz nie je daleko, nezmokneme a doma caka nedelny obed. (Zvysky od vcera...)

Trochu som si zasnival, alebo trochu citatela "nalival"? (Ale mysel, oddelena od tela, kto vie, kde ta bola!)

19.05.2012 Jedla mysel pre mysel

20. května 2012 v 0:32 | King Rucola a Max. de Bile
Typicka nedela. Prekrasne pocasie ako z citanky. Modra obloha, namalovane male oblacky zahanaju nudu pri cumeni na oblohu. Teplomer hlasito nadava, lebo musi stupat do kopca, necakane o dobrych dvadsat stupnov.
Pozeram na suroviny, z ktorych mam vykuzlit nedelny obed. Zrazu mi to zapne: Ved dnes je len sobota! Tak si hlavu nelamem, mysel vyzeniem z tela a automaticky varim Kung pao z tych malilinkych kuracich ceckov, ktore by boli zbytocnou piplackou, robit ich nejako inac. Nie som nadseny, hydinu (drubez, po cesky, pozn. prekl.) aj tak neznasam, ked je na slizicky a zmizne vo WOK-u, tak to este ide. Jedlo sa da vidiet a dokonca aj chuti.
Pre uspokojenie mysle, ktora je na vandrovke a nechce sa jej vracat do tela, robi telo nieco na jej podplatenie, v zmysle hesla: "Laska ide cez zaludok". Otvorim si tupou hrdzavou pilkou lebku, trepanacia sa to vola, lebo jeden by sa nemal pri tom zakroku prilis trepat(?), a urobim pre mysel mozocek "na kyselo". Kedze vnutornosti akehokolvek druhu zeriem este menej nez operencov, teda nezeriem vobec, tak aspon ostane nieco pre pravych labuznikov, ktori sa nehanbia priznavat verejne kanibalizmus a davaju si mozocek, jatierka, pecienka po slov. (pozn. prekl.), ladvinky a ine svinstva...
K tom uvsetkemu rizotovu ryzu, uhorkovy salat so smotanou ako symbol leta, ktore sa este nekona, vyjadrenie zufalej - mozno trochu naivnej - nadeje a tuzby. Tak takto prebehla "falosna nedela", hokejisti dobre, Bavoraci menej dobre a Federer? Nemam ziadne spravy o nom, ale nic z toho nie je dolezite, len ten mozocek aby sa zase vratil...

18.05.2012 Stretnutie troch "machov" na jednom smetisti

19. května 2012 v 2:04 | King Rucola a Max. de Bile
Ked nieco od ranneho detstva nenavidim, tak je to toto plemeno! Plemeno zhovadilych operencov.
Este som nechodil ani do skoly a uz ma predkovia naucili zachadzat s lukom a sipom. Zrejme to bolo v nasom kmeni zivotne nevyhnutne, pretoze sme boli v stalom boji s okolim, kvoli zivotnemu priestoru, dennej obzive.

Zivo si spominam, ako som statocne vnikol do podobnej nepriatelskej skupiny a nepoznajuc strach bojoval proti presile operenych nepriatelov. Moje sipy z rychlopalneho luku vlastnej vyroby sa zaryvali do protivnych vtakov a hnal som ich do zufalstva, az im vajcia pri uteku padali z ich protivnych riti. V panike, zahnany do uzkych, mi vsak jeden protivnik vyskocil na hlavu a pokusal sa, vyzobat mi moje supiny z vlasov. Kruta bola moja pomsta. Ale toto trauma, tento zazitok z bojovej mladost, nezostal bez nasledkov. Nikdy viac som nevkrocil na ich uzemie, tak sa mi sprotivili a nikdy viac som dobrovolne nepozieral odporne mäso ich mrtvol. Dodnes opovrhujem ich rodom a chyta ma hnus uz len kvoli ich existencii.

Dnesna navsteva na nedalekom sedliacom dvore mi zivo vyvolala spomienku na casy mojej bojovej mladosti. Hoci chorobou a starobou zdrvene telo sedelo a bojovalo s dychom na pohodlnej lavicke pred plotom, mysel sa vratila do doby, ked som bol este lovcom. Odputana dusa bojovnika sa ostrazito obzerala a vsetky zmysly
boli v stave najvyssieho napätia. A to bolo moje stastie, pretoze ako som medzi dvomi cigaretami precitol zo zasluzeneho spanku v jarnom vetriku, neveril som vlastnym ociam: Jeden utecenec z tohoto stada debilnych tvorov sa odvazil blizit sa az ku mne, zobajuc cestou do vsetkeho, co mu pod jeho hnusne zlte nohy prislo. Luk a sipy uz davno nemam, ale zato nosievam so sebou par palic na tzv. "nordic-walking".

Okamih, mihnutie oka, bol svetelnym rokom v porovnani s rychlostou reakcie a prevedenia mojho odvazneho skutku. Coby mlady bojovnik som prinutil silou mysle, ktora sa okamzite vratila spät do prave nou za ucelom snenia cerstvo opusteneho tela, vyskocit rychlostou tajuceho alpskeho ladovca v tomto globalnom otepleni. Pozviechal som sa teda z lavicky ako mlada levica alebo hladna liska a hnal som zbludenu hlupu slepicu svinskym krokom pozdlz nekonecne dlhej ohrady az k diere, ktorou sa odvazila vystrcit svoj spinavy zlty rypak a riskovat stretnutie s mojim spravodlivym hnevom. Jej zdesene kotkodakanie bolo symfoniou v mojich usiach a mal som chut napodobnit mladeho macha, ktory valal sudy provokacne pozdlz celeho zdeseneho stada smrdutych operencov. Ani pokusy ich macha-kohuta hlasno kikirikat nemohli zastavit moje navratene bojove zvyky, prebudene pudy. Takmer som si tu kretensku sliepku napichol na moje sportove naradie, len odpor pred perim, ktore by snad zostalo prilepene na hrote mojej palice, ma odradilo od tohto cinu. Este som sa raz zmiloval. ("Noch einmal habe ich Gnade walten lassen", aby som to vyjadril recou J.W. Goetheho.)

Ked sme pri zasluzilom odpocinku pri vybornom jablku, ktore na tomto sedliackom dvore predavaju, tuto bojovu situaciu analyzovali a ukazoval som mu toho kohuta za ohradou, tak mlady bojovnik zrazu trefne definoval pre neho doteraz neznamy pojem "kohut".

"Ja som kohut! Ja som tu pan, ja som tu sef!"

Nezostalo mi, len s nim suhlasit. On je tu naskutku sef! Ako ten kohut za plotm. Musim to napriek skeptickemu pohadu prisediaceho pozovatela,
ktory sa medzi nas priplietol, plne akceptovat. On je novy bojovnik, na jeho mladych ramenach spociva tarcha mojej staroby. On prebera ten - i ked imaginarny - luk a sip.

On prebera zezlo, on bude zodpovedny.

Obrazne povedane: Pride cas, ked on a jemu rovni budu prebalovat nase plienky...

Len tajne dufam, ze to tak rychlo zase nebude. Mame este cas...

Este zopar cigariet.

Este par okamihov snivania na lavicke...
Dnes sa este citim ako vitaz...















Skepticky pozorovatel.

17.05.2012 ...chodi po ludoch

17. května 2012 v 18:30 | King Rucola a Max. de Bile
Nestastie nechodi po horach, chodi po ludoch. Tak nejak to otrepane prislovie. Za par dni mam intenzivnu pracu ale necham sa skolit nejakym miniaturnym virusom, ktoreho ani vidiet nie je. (Ako mu dat potom po papuli?!?)
Tak aby som neupadol do depresie, hladim aspon z okna a opticky kontrolujem, co sa len da. Zistujem pritom, po niekolko rocnej zanedbanej kontrole, ze palac Dr Guppiho je uz drzany len silou brectanu, ktory ho obrasta.
Ale ak sa casto udeju nestastia pocas renovacie stavieb pri zvarani, tak nieco noveho k tomu prichadza, aj pri obstrihavani zelenych popinavych rastlin sa da vyvolat zhubna katastrofa.

Neskusenym robotnikom sa podarilo pri zahradnych pracach narusit korene brectanu, ktory uz pol storocia spevnuje, dnes dokonca doslovne drzi dokopy tento uctihodny palac a je zo statickeho hladiska nenahraditelny.

Ak vyschne, ak samotna svojpomocna organizacia prirodnych stavieb nepride s nejakym
spasonosnym riesenim, tak sa palac Dr Guppiho na jesen pod vplyvom severakov alebo najneskor v zime vo vianocnych mrazoch rozsype.

Marne su pokusy pohotovostnych sil, pokusit sa o ucinne riesenia. Horuckovito sa snazia vinnici aspon provizorne dom staticky zaisit, ale to je len pridavanie oleja do ohna...

Polcas rozpadu je odpiskany...

16.05.2012 London abstract

16. května 2012 v 22:43 | King Rucola a Max. de Bile
Vonku je burka, v priedusniciach to skripe (stridor pre medicinsky podkutych kolegov), asi mam horucku, nikam sa mi nechce ist. Vyborna prilezitost pre mysel, nechat telo hnit v posteli a odputat sa od tej schatralej mäsitej zahnievajucej schranky. Uz len chvilku...

Mysel by bola uz aj pripravena na cestu, doslovne sa trha ako pes na retazi, ale starecke chamtive ruky, ktore sa este stale prehrabavaju v starych papieroch, pre ktore nevidno dosku pisacieho stola, ju este nepustia. Potrebuju koordinatora, ktory sedi niekde v mozgu, ako "Fluglotse" vo vezi letista nad radarom. Hrabem bez planu, ale vyhrabem nieco, o com ani najbujnesia predstava vyletu od tela odputanej mysle nemala ani predstavy.

Explicitne udaje o ceste do Londyna pred sto alebo viac rokmi! KED TO NIE JE PREKVAPKO!!!
Telo lezi vycerpane kaslom a odputana mysel je uz mihnutim oka upreteho na zapisnicek antikvarneho razu niekde v Luxemburgu. V Belgicku este nie, tam sa, rozpominam sa, konala kratka oddychova prestavka, vtedy som bol len sam sofer, vytiahol som si skladacie lehatko a trochu driemal v slabom dazdi vedla auta. (Vid falosnu asociaciu s poznamkou "RADIO LUX - MAMA". Ziadny Luxemburg! Ten si pamätam len ako neprijemnu zastavku na hranici, kde sme museli kupit poistku, taky akysi zeleny papier, ktory vtedy vyzadovali primitivi na hraniciach...uz roky taka medzinarodna poistka nemusi byt.)

Lenze dalsi vyskum vyvedie moju mysel z omylu, usvedci ju, ze je moc bujna, nadrzana. Musi svoju predstavu korigovat. Ten udaj totiz vobec nehovori, ze uz sme v Luxemburgu, to je svedectvo o uplne inom, totiz, ze sme boli vsetci akosi navyknuti pocuvat Radio Luxemburg, vtedy najsilnejsia europska stanica. Vsetky slagre sme mali odtial, vsetky spravy. A pretoze tato rozhlasova stanica bezala celu noc (stredne vlny, kratke vlny sa dali pocuvat len v noci), tak aj prve spravy o "prichode bratskych armad na pomoc v 1968" sme mali odtial. Odbocil som, krotiac daleko zatulanu mysel. Ten zapis urcite hovori, ze prave pri stave kilometrov na pocitaci (Zähler) bol tri nuly, cize zaciatok pamätnej expedicie a v autoradiu hrali vtedy popularny slager "Mama", neviem o nom nic, dnes uz nic podrobneho, len o pocujem v mojich nehudobnych usiach.

O troch rano sme boli v Bazileji, stoji cierne na bielom v tomto historickom dokumente, co bolo v roku 1972 (alebo plus minus) o dvadsat kilometrov dalej, nez je to dnes, lebo sme museli najprv do Zürichu. Unavujem. Mysel sa uz nudi, kym prsty nesikovne tukaju do stroja.

Bülach, krajske mesto pod ktore patri zürissky "letecky pristav" (Flughafen) a Number 10, Downing Street, London, kde sidli britsky premier su vzdialeni vdaka preciznemu vedeniu palubneho dennika 1034 kilometrov!

Ale preplavili sme sa cez kanal na lodi, cize keby sme isli dnes tunelom...tak by to bolo asi to iste, ved tam sa auto vezie vo vlaku, ci nie?

Ohromny dokument, ma historicku cenu, som zvedavy, do ktorej kniznice bude tento pamätny rukopis ulozeny. Telo pojde raz ako popol niekam, kym mysel sa bude tulat v spomienkach na tu prvu jazdu do Londyna, alebo na ine davne veci, smrdutu hromadku z tela si vsimat nebude, ked sa od neho uz davno odputala, kym este bol cas.
Pomaly sa stmieva...
Pohlad z okna nevladneho tela...
Nahana trochu neprijemnu naladu.
Tak nejak by si mysel predstavovala umrtnu krajinu, este dobre, ze tu nie je, ze sa tula okolo Buckinghamovho palacu a nacuva
zvonom z Big Ben
alebo prijemnym basom anglickych "Bobbies", ked ti vysvetluje cestu.
Ked hostinsky vykrikuje jeho "last order",
alebo ked o roky neskor zatvoril svoj pub, postavil na stol Irish whisky,
aby sme si mohli s panom profesorom, s ktorym sa potom uz nikdy viac v zivote neuvidim, sa nerusene a
do sytosti porozpravat, alebo aspon do sytosti (p)opit.

That's life...




_

15.05.2012 Chory

15. května 2012 v 20:14 | King Rucola a Max. de Bile
Chory som a vraj mozem byt este dost dlho skapaty. Pohlad na nove namestie pred Operou. Pod zemou je velka garaz pre auta. Kto chce alebo na to ma, ten si moze prenajat na mesiac Parkplatz za "len" CHF 1'250.-

Chory som a chore ceny...
Nove zaujemci o premieru - ten kacaci par - sa nechavaju zivit od zvedavych divakov, aj novy "Bar" ma krasne ceny. Na druhej strane namestia je vchod do garage a do "archeologie". (Pri stavbe tohoto podzemneho parkoviska nadabili na akesi prehistoricke stavby a cele sa to kvoli tomu predlzilo o rok...)

Viac nevladzem, kaslem na to, teda kaslem vlastne vseobecne, nielen na to...

14.05.2012 Narodeniny

15. května 2012 v 3:10 | King Rucola a Max. de Bile
Tak som tych mlokov odfotit nemohol! Na party sme nakononiec neisli, pretoze skapinam na bronchitidu ako keby to bol v knizke vysity priklad pre buducich lekarov.

Ta kacica je opustena a zabudnuta v tom rybnicku, kde inac panuju mloci. Chystal som sa, ze ich dnes na tej zahradnej slavnosti vyfotim.

Pred styridsat styrmi rokmi taketo auta este neboli, to sa viezla tato zena kryta maminym bruchom, kde sa jej uz asi nepacilo a chcela von do sveta, v sanitke Skoda-Tudor.

Zapaloval som si v nocnom vetriku cigaretu zapalkami, pretoze ani zapalovac nebol taka samozrejmost. Naraz sa nejaka sanitka ruti spiatockou ku mne a sofer krici, hoci nocne ticho: "Nastupte, tu je vasa manzelka, ide rodit!"

Cize moralka tejto prihody: Keby som bol nefajciar a nebol byval musel bojovat so zapalkami, tak by som bol zrodenie tejto damy zmeskal. Na vine bol aj tak pan profesor, ktoremu sme prave spravili v atelieri model na jeho sutaz (pamätam sa este dobre: Radnica v Brusseli!), za co on nas vyplatil, co sme isli hned zapijat do vtedy znamej studentskej krcmy nedaleko skoly, ktora sa volala "Kotva".

Tak som teda zakotvil ako novopeceny otec...styridsat styri rokov, ako keby to bolo vcera!

PS V pozadi auta nadejny grof Drakula, moj prvy muzsky vnuk...

13.05.2012 Muttertag

14. května 2012 v 0:30 | King Rucola a Max. de Bile
Muttertag, den matiek, resp. "Buttertag" mame uspesne za sebou.
Rano sa tlacilo cez okno slnko a to vpravo je "zlaty dazd", kym to, co som ja poznal ako zlaty dazd je nieco uplne ine, tusim sa to vola fosycie. (V botanike sa vobec nevyznam.) To vpravo, tmavocervene, je japonsky javor.

Potom povinna prechadzka, aby to "Butter" (maslo) zmizlo. Slnko nadalej, ale chladny vietor. Dost cliva nalada.

Prvy raz vidim nedoslednost svajciarskych maliarov kulis. Vsetky kopce sice zobrali na renovaciu do divadelnych dielni, ale par ich dnes zabudli. (Nie je na fotke vidiet, lebo tu hanbu som nechcel dokumentovat. Na zabere je tzv. Albiskette, tak okolo 800 az 900 metrov vysoka, pod ktorou byvame. Presne v strede obrazku je maly biely flak. to je vjazd novej dialnice do najnovseiho tunelu, ktory vedie pod tym kopcom, je to zürissky domovsky kopec Uetliberg, vysooky 852.6 metrov alebo tak nejak. Ked vyjdem par krokov z domu, tak cumim na ten vjazd. Architektonicky zaujimavy pohlad.) To, co je nalavo a vyzera ako voda, to je voda zürisskeho jazera, clovek tusim dokonca nejake lode a lodicky. Ohromne...

A konecne je nedela za nami a muzi smu opät do kuchyne a vysavat a prat a podobne, pretoze matky uz nemaju sviatok, kedy si toto vsetko smeli namiesto muzov vyskusat.

12.05.2012 Mangozeit

13. května 2012 v 5:36 | King Rucola a Max. de Bile
Po tropickom dni, teplota 32 stupnov upadam do "hysterickeho" spanku. Niekedy v pre mna nemoznu hodinu sa zobudim na uplne hystericky dazd. Teplomer ukazuje skromnych desat stupnov. Citim sa ako clovek, ktory sa prave vratil z horucej Indie do jesennej Europy. Indie, kde je prave "Mangozeit". Dozrieva tam mango. Ako som sa prave dozvedel od cloveka, ktoreho som mohol zobrat dnesne rano na letisti ale nezobral, lebo som "hystericky" spal, cele lietadlo vraj vonalo od tohto pre nas exotickeho ovocia. Cestujuci do Europy vliekli minimalne dve skatule na hlavu so zrelym mangom. To len preto, ze my si tu sice pripadame ako nemilosrdne hodeni z tropov na Sibir, kym niektori ludia skutocne prileteli dnes rano z indickej styridsat stupnovej horucavy do tohto uprsaneho studneho rana. A priniesli aktualne mango...

Potom telefon, ze kde sme, ziadna vycitka kvoli necakani na letisti, vraj vystava, na navstevu ktorej sme boli dohodvereni a zabudli na to ako na smrt, vystava zeleninarskych rarit bezi v plnom prude. (Uz zase vystava? Ved minuly vikend som sa musel skrabat na zamok kvoli akymsi zelinam, neskonci nikdy tento zeleninarsky osial? Musim skutocne v takomto dazdi na pole? Musim!)
Este zaber zmoknutych rododendronov v plote pri garazi na rozlucku a potom na mokru dialnicu. Stierace maju asi radost...

Vsetci nadsenci kvetin a podivnych plodov, ktore si clovek nasadi do zahrady aby mali bezdomovci co zrat, by jasal nadsenim, napriek prevrhnutym konvicam s vodou, ktore viseli na nebi a o ktore sa na nebi podkynali anjeli a tym padom sa nam to lialo na hlavu. Skutocne cudne veci, ale pre laika, ako som na tomto poli ja, bolo skor zaujimave, konecne navstivit tuto Polnohospodarsku vysoku skolu vo Wädenswil-e, kde je aj Vyskumny ustav polonohospodarsky. Prekrasny areal s jeho pavilonmi a upravenymi polickami, na ktorych sa od najmensej bylinky po najpodivnejsiu kvetinku alebo ovocny strom snad vsetko pestuje. Este dokonca aj stanok odbornika na pestovanie hub najrozlicnejsich druhov - vzdy som si myslel, ze len sampinony sa daju na konskom hovne pestovat a inac musi clovek huby hladat v lese! - som tam nasiel a clovek, o ktorom nikto z pritomnych netusil, ze prave vyliezol z mangom voniaceho lietadla z Indie, vobec to na nom nebolo vidiet, neodolal a ako odmenu za to, ze som ho nevyzdvihol na letisti mi jednu taku sadu kupil, cize buducich pät rokov si budem moct sam vlastnorucne pestovat huby. Huby, ktorych menom som sice zabudol, ale vraj sa daju jest, no tak ci to prezijem?
Alebo tuto podivnu paradajku - rajske jablicko (pozn. prekl.) -, ktora ma podivne meno "Cestovna rajcina"? Jej sadenicku sme si zo srandy kupuli. Ale ci ona vobec prezije a vyzije v tejto nasej sibirskej jari? Originalny plod a ja celkom neoriginalne prechladnuty z tychto skokov v pocasi. Dnes je tu "Den matiek", vraj kazdy z nas nejaku musel mat, tak uvidime, ake oslavy sa budu konat...(Ja som vyrastol s "Medzinarodnym dnom zien", matky vlastne neexistovali v tej dobe, len pracujuce zeny!)

11.05.2012 Rote Fabrik

12. května 2012 v 3:51 | King Rucola a Max. de Bile
Tropicke teplo. Zadiveni, pokial sa jeden pri skoro tridsatdva stupnoch este niecomu vobec divit moze, cuchame od rana, ze ludia vyuzivaju prekrasne pocasie a uz na ranajky sa statocne venuju grilovaniu klobasiek alebo inych dobrotiek. Hlaseniu rozhlasu zatial nevenujem pozornost. "Seestrasse gesperrt", pocut tu niekolkokrat. Vypadovka pozdlz jazera je uzavreta. To byva niekolkokrat do roka, ked je triatlon, Ironman, zürissky maraton alebo nejake ine aktivity. Len cudny je ten smrad grilovanie, ktory lezie z kazdeho dnes samozrejme v tej horucave otvoreneho okna. So salajucou horucavou sa vali ucmudeny cerstvy vzduch.

Kvoli stavbe podzemnej garaze pred Operou a upravovaniu byvaleho parkovista na Bellevue hostuje svajciarsky narodny cirkus Knie uz druhy rok netradicne na luke pri jazere pozdlz tej ulici, ktora sice ide priamo pozdlz jazera, ale sa nevola Seestrasse. Na mieste, kde sa tie dve ulice spajaju, kde konecne "Seestrasse" dosiahne jazero, stoja dve pozoruhodne budovy. Vpravo v smere jazdy von z mesta je prvy oficialny bordel Svajciarska a krizom naproti na lavej strane je povestna "Rote Fabrik", cervena budova, kedysi nejaka tovaren, dnes, po dlhotrvajucich bojoch, po nasilnych obsadeniach a saravatkach s policiou etablizovana ako oficialny stan alternativnej kultury pre prevazne mladych umelcov, kde sa vsak konaju aj "normalne" koncerty a divadelne vystupenia. Priamo na brehu jazera je krcmicka s trochu "zelenym" repertoarom a vobec nie tak lacnymi cenami, ako by navstevnik od takehoto zariadenia ocakaval. Poloha priam fantasticka, cely komplex laka stovky navstevnikov, posediet si v tej zvlastnej atmosfere, popit relativne nechutne pivo, (nejake "alternativne") zjest povedzme nejaku sosovicou polievku alebo kopcovtiy tanier spagiet. Pocetne detske voziky stoja popri dlhych stoloch, veselo sa diskutuje a niekedy niekto vstane, zahra na gitare a zaspieva k tomu nejaky sanson. Nenutena atmosfera.

Uz to akosi lezie na nervy, lebo sa to pricasto opakuje, tak sa konecne sustredin na radio a zapocuvam: "Wegen Feuerwehr Einsatzes in der Roten Fabrik ist die Seestrasse gesperrt. Umleitung...atd." Kvoli hasickskemu zasahu v Cervenej fabrike je uzavreta...atd. Konecne si uvedomujem, ze Cervena fabrika hori!

"Ideme sa pozriet!" je moja prva reakcia.
"To je ten smrad, ktory od rana citit, nic grilovanie!", hovori manzelka. Chvalihodne, ze tentokrat lenivost vitazi nad zvedavostou, povalujem sa s knizkou a pocitacom pri tretej rannej kave na zahrade. Lenze tak okolo obeda, je prekrasne teplo, sa napriek pohode musim pozviechat, caka nas zase povinnost.

"Kam to ides?", pyta sa zarazena spolujazdkyna.
"No pozriet sa..."
"Ved ta Seestrasse je este stale zatvorena."
"To si mi nemohla povedat skor", a uz stojime v kolone aut. Obraz za spinavym oknom neprezradza nic z nejakej väcsej tragedie. Par hasicskych aut a o to viac policajnych. Pri tom pestrom zostaveni uzivatelov tych atelierov, ktore su na prenajatie v byvalej fabrike je vsetko mozne, aj podpalacstvo, ako originalny umelecky program! Originalita za kazdu cenu? Tak, ako to dnesny umelecky svet vyzaduje?

10.05.2012 Globalne oteplenie

11. května 2012 v 6:51 | King Rucola a Max. de Bile
Vcera desat, dnes tridsat stupnov Celsia. Clovek vystupi z auta a ma dojem, ze je na Costa Blanca. Aspon tam som maval ten cudny pocit, po nocnej jazde, povedzme dokonca celu noc v dazdi a relativnej zime, ked som chcel dat prvu kavu v bare na plazi. Skoro ma to teplo hodilo o zem. Takisto dnes tu, v mrazivom Zürichu. Nic netusiac sa veziem, ze sa pozrieme na kravy. Toto zaujimave hobby pestujem pre mier v rodine, lebo ked sa uz Mr Melon nevie zmestit do koze, pomoze len ist krmit kravicky. Lenze tie su uz davno von z mastale a tak musi jeden za nimi na luku, pod nemilosrdne pecucim slnkom a z krmenia nie je nic. Tridsat stupnov robi dvadsat rozdiel proti vcerajsku, kto to ma spracovat?!?
T
Tak teda statocne slapeme v tej klimatickej zmene a potime sa ako keby nas za to platili. Kravy, tie vinnicky na pokazeni nasej krasnej klimy sa schovavaju niekde v trave, väcsina ich uz lezi a spracovava zozrane. Asi zato su take n apohald kludne, ze stale zuju. Zuvacku?

Kulisy Alp tam zase v rannej sichte narychlo postavili, aby turisti mali co fotit a aby celkovy dojem z tejto pozehnanej zeme pretrvaval, napriek tomu globalnemu otepleniu, tej zmene klimy, tomu znecisteniu ovzdusia.
Naoko sa nic nezmenilo. Len zasvätenci, koa byvaly americky viceprezident Al Gore vedia, ako z toho vytlct kapital. Kto ich za sirenie tej hysterie vobec plati?

Ozaj: Kto vlastne plati tych rafinovanych vedatorov, ktori si tu celu srandu okolo globalneho oteplenia a zmeny klimy vymysleli. Velmi originalny sposob, dostat sa k peniazom.

09.05.2012 Definitivne originalne

10. května 2012 v 1:17 | King Rucola a Max. de Bile
Dnesny den je "definitivne originalny"! Tak, ako vsetko pod slnkom. (Vsetko! Proste naozaj vsetko. Vsetko, o com si myslime "oooch, ake originalne!".) Dnes si spominam na vyrocie skoncenia svetovej vojny, ako sme museli pochodovat a mavat kyvatkami, resp. kyvat mavatkami. Na tribune sa blahosklonne vycierali papalasi. Potom isli tusim aj tanky, ja som zazil este aj delostrelectvo, kde ozajstne zive kone tahali dela, jeden sa posmykol, asi mali potom z toho "vozatajovia" pruser.

Ono je to totiz neskonale originalne, ukoncit vojnu. Ako to hovoria sportovci? "Po zapase je pred zapasom"?

Konecne vypukne mier a tym padom ma ludstvo zase cas a klud, pripravovat dalsiu vojnu. Nemusi to byt prave ta "druha svetova", staci taka lokalna, niekde daleko, aby nevyrusovala prilis a aby zbrane isli dobre na odbyt.

Tak som sa aj divil, ze som taky uvedomely, lebo inac nejake velke oslavy ci spomienky sa na tento den prilis nekonali. Napriek tomu som absolvoval mojich dnesnych dvesto kilometrov v pohodlnom aute akosi nepohodlne. Par kratkych okamihov som si myslel, ze ma snad zatazuje ta spomienka na vojnu, ktora tento den alebo uz den vcerajsi oficialne skoncila. Preco by som mal ale kvoli tomu soferovat taky nejaky strnuly, stuhnuty? A naraz sa mi vyjasnilo. Sila podvedomia, ktora nami zameta. Nepriamo a bez racionalneho pricinenia nam posobi podivne stavy. Nieco podobne, ako tie zname "archetypy", ktore vlastne uz vopred vylucuju akukolkvek originalitu, pretoze tym je zatazene nase kolektivne bytie. Ale spät k mojej krcovitej jazde domov:

Vojna skoncila pred x-rokmi, neviem ani vypocitat, ale pred asi dvanast-trinast rokmi mi presne v tento den vyrocia skoncenia svetovej vojny a presne na tej istej trati ako dnes k polnoci skocil z dialnicoveho mosta pod auto samovrah! (Viem, ze som este do policajneho protokolu uviedol, ze dnes je vyrocny den skoncenia vojny, co ti zadubeni straznici na policajne stanici vobec nevedeli!)

Zrejme teda preto som absolvoval dnesny navrat s cvakajucim konecnikom, ze som podvedome myslel na tu strasnu udalost. Sedite si pohodlne vo valurovych ci kozenych kreslach auticka, diskutujete so spolucestujucimi a zrazu bum, auto nadskoci na mäkkom ludskom tele, vyhodi ho to do protismeru, proti desiatkam rutiacich sa aut. Jedine, co som si v tych sekundach hovoril: "Nebrzdit a neriadit sucasne! Protivolant!" No vela mi to nepomohlo, vzpieral som sa volnou lavou nohou (automat) celou silou a hlavou mi presla pozoruhodna myslienka: "Tak to bolo vsetko!" Neskor: "Asi mam zlomenu nohu, ale zijeme." Problem, ako dostat roztrieskane auto - po servise a s novymi brzdami! - opät do spravneho smeru a z tretieho prudu dialnice na pas pre poruchy, ci ako sa to nazyva, ma zamestnaval natoko, ze som si nestihol vobec celu tragediu a cele to nebezpecenstvo uvedomovat. Ale zrejme partneri na drahe si konecne zacali uvedomovat situaciu a nastalo masove brzdenie, ze som sa slavnostne mohol na ten "Pannenstreifen" previezt. A cakat na policiu ako zmoknute kura. Nevyliezol som von, este mesiac som musel lezat s nohou vo zvysenej polohe. Ale ten Kurd, ktory mal len sestnast rokov a kvoli nestastnej laske skocil z mosta, ten uz by mal dnes okolo tridsat!

Velmi orginalne tento svet neopustil, auto som musel zahodit a dobre dlho som mal horor z kazdeho mosta nad hlavou. Cest jeho pamiatke. (Dostal sa mi do ruk oficialny protokol. Co sa sice nesmie, ale mam kopiu. "Mama, pridi, daj mi podusku pod hlavu a prikri ma dekou...", napisal v rozluckovom liste, ktory sa nasiel na moste.)

Ale nemuselo to byt. Tak, ako som nemusel dnes, v tento pamätny den objavit, ze nezabudli na nas, uz su tu!
Nasi mili bezdomovci.
Raz nas zozeru aj s autami...
Tu nepomoze ani svätena voda. Pekingske kacice ich pazravo zeru, najomne za bojovu kacicu osemnast euro.

08.05.2012

8. května 2012 v 23:20 | King Rucola a Max. de Bile
Konecne je sparglova sezona v plnom behu. Spargle z Baden-Würtenbergu na trase Bazilej Freiburg in Breisgau, ktore su vypichovane polskymi sezonymi robotnikmi stoja v prvotriednej kvalite dvakrat tolko, ako tie vynikajuce z...z Bratislavy! tak sme, ako spravni vlastenci (a nemajetni zgrglosi!) kupili tie slovensko-madarske.
Kvalita vynikajuca, chut vsetko prehlusujuca. Orgie!
"Pocuvaj srdiecko, kupila si naozaj tie spravne spargle? Kolko ta to stoji, takyto paradny obed. Nestoji to vela?"
"Uz nestoji. Nestoji uz nic..."
"Tak dobru chut! Bol som len zvedavy, co tam asi stalo..."
"Papaj a nemudruj!"

07.05.2012

8. května 2012 v 3:37 | King Rucola a Max. de Bile
Nic zvlastneho dnes. Opät som bol "kupovat domy". Nic som samozrejme nekupil a aby som to mal este tazsie s rozhodovanim, ci vobec chcem zmenit bydliste, vynoril sa v hustine prvy rododenron. Od vzrusenia, aby mi ten kvet neutiekol, nie je fotka ostra, muselo to ist rychlo...
Vecer, ked som sa totalne unaveny, zdeptany,vystaveny vracal, bolo ich uz viac.

Myslim si, ze to nie je prilis originalne od prirody, takto a kazdy rok natiskat do popredia. Existuje vobec originalita?