Říjen 2012

31.10.2012 Jedno jedine slovo

31. října 2012 v 23:03 | King Rucola a Max. de Bile
Jedno jedine slovo je pre dnes a je dost cudne. Vsetci(?) Americania dnes telefonuju s Europou a kricia pri zlom spojeni, zrejme zapricinenym hurikanom "Sandy". Na kazdom rohu ulice, kde sa este da stat a voda siaha len po clenky je pocut "Halo! Wien?"

"Halo Wien!" Slovo dna. Alebo skor nie? Je to skor Sandy?

Prezident tejto najväcsej velmoci sveta pobehuje v nohaviciach a kozenej bundicke a straca sa medzi nespocetnymi inymi nohavicami a bundickami a len vdaka jeho stihlej sportovej postavy, uplne sa stracajucej medzi tymi zivymi kilami mäsa okoliteho americkeho ludu, si clovek po case uvedomi, ze je to on. Bohvie, asi nie, ci si on spomenie, ked ako maly chlapec pobehoval v bundicke, zvonil na dvere a pytal "sweet or sour"? Sotva ma na to teraz v tej tragedii cas...

Tak ci onak, nie kvoli mne alebo nasej rodine, hladal som vhodnu tekvicu, aby som mladym clenom vyrobil tu povestnu tekvicovu hlavu. Vybral som sa na prilahle sedliacke dvory a brodil som medzi zvermi, ktore vyjavene na mna zirali.


"No co cumis ak ako tela na nove vrata? Nevidela si este cloveka? Ved ani nie si tela, ty ovca jedna!", nadväzoval som jedovite komunikaciu, pretoze fukal ostry zimny vietor, bolo okamzite chladno, ked sa slnko schovalo za mrak a tieklo mi paradne z nosa.

Cize nemal som dobru naladu, o pohode ani reci a tak som si to vylieval na ovciach, kravach a dokonca som sa aj zucastnenym morskym prasiatkam vysmieval. "Len zerete a mnozite sa, " nadaval som tym neviniatkam, lebo pomaly som mal uz aj hlad a vidinu teplej korenenej tekvicovej polievky, ale tekvice nikde. "Hallo Wien" sa teda konat nebude, ani nemusi, ved nie sme Americania, ba ani len Iri. Alebo sa hovori Ircania? Ale dobru tekvicovu polievku mam rad.

Zrazu som spozornel. Nie, ze by som nasiel v dialke stanok ci odpojenu vlecku s nakladom tekvic. Cosi cudneho, nezvykleho sa udialo. Ovcie stado sa zhrklo, zacalo bliakat a maximalne sa komprimovalo na minimum. Najradsej by sa zneviditelnili.
Len jedna ovca, sice biela, stala osamela opodial pri strome akoby ona povestna cierna ovca, vypudena zo stada a cerila zlovestne zuby. Ba skor zlostne, od zurivosti, zdalo sa mi.

Videl u niekto niekedy agresivnu ovcu, ktora ceni zuby? Musel som sa vycurat, ci uz od zimy alebo kavy, pivo som este dnes nepil, ci uz zo stareckej prostoty. Pardon, preklep: prostaty. Vybral som si ten strom, kde stala ta osamela ovca a pochopil som, co sa stalo, co vyplasilo tie ovecky.

Stary vlk, ako ja, uz zrejme tiez nemohol vydrzat a omylom sa vo svojej potrebe, vo svojej nudzi, demaskoval. Totalne sa pozabudol, neuvedomil si svoje preoblecenie, svoj kostym, dnes chcel byt neobvyle prefikany a tak predstavoval prislovie: "Ako vlk v baraniom ruchu." Aj mu to vyslo, ovce ako blbe ovce, ho akceptovali a prijali medzi seba. Uz len slintal vzrusenim, pod zamienkou, ze - vlk vegetarier?!? - hlada tu najlepsiu travu sahal nufakom ovciam pod sukne a vyberal si tu najtucnejsiu, najmladsiu, najkrajsiu, premahala ho slakda vidina "mladeho mäsa", ze bol uz celkom vedla. Ked ho chytila ta nutnost vypustit vodu, vymocit sa, sa celkom pozabudol, ked zocil osamely strom nezdrzal sa a ako spravny pes ked zbada najblizsi strom, zdvihol nohu a cural.

Tekvicu som nakoniec zohnal, ale struhat hlavu bolo uz neskoro, lebô mlade publikom uz sladko spalo, mozno sa mu snivalo aj to s tym vlkom a dievcatkom, ktore sa vola raz Karkulka a druhykrat "Cervena ciapocka", aby sa jasne navzajom odlisili, ci nie?

No a my stari vlci? My si mozme zacat davat pozor na prostatu. Oh ake je to proste! Inac vyhliadky na "mlade maso" klesaju.

30.10.2012 Idyla

31. října 2012 v 17:01 | King Rucola a Max. de Bile
Po celodennom carani sa po rozlisnych spitaloch a baveni sa s lekarmi o necakane dlhych prazdninach, ktore sme tohoto roku absolvovali, zatuzilo telo po troche cerstveho vzduchu a minimalneho pohybu po zemi nasiaknutej krvou, ktora sa tu pred trosku viac nez dvesto rokmi prelievala. Aj vybral sa nasinec do lesov horskych na vysokom to kopci menom Zürichberg, kde nohy hned pocitili, ze nie su v cakarni nemocnice ale na pamätnej ceste, na ktorej sa rozprestiera nielen uzasna panorama fyzicka, ale pre cloveka ochotneho, priaznivo nakloneneho, i dusevna. $tehna zacali namahou palit a ruky zvierajuce palice urcene pre rezku chodzu zvanu "nordic-walking" lapali po imaginarnej cigarete, podobne ako pluca po mrazivom cerstvom duchu.

Toto sa tu vynaralo.
(Ako zaroven hommage na Pavla http://kreperat.blog.cz k jeho prekrasnym fotkam. Je to tu zdialky pozorovane a trochu nasilne prirovnavane ako v Prahe, teda skoro ako, ked je clovek priatelsky tomuto prirovnaniu naladeny.)
Ako vsak tato idyla prekrasna je, tak spomienka na hore spominanu do zeme vsiaknutu krv mätie a aby jeden nezabudol ked nezabudnut chce, tak sa o tejto peknej cesticke hovori takto a na vecnu pamät je nazvana "General Masséna Weg",

Auf dem Zürichberg erinnern ein kurzer Waldweg und ein Denkmal an Masséna und die Franzosen. Beim Denkmal im Wald sind auch beide Schlachten von Zürich kurz beschrieben...
...a toto je ta spominana cesta!

Mocem sa tu a zamyslam sa, ako to tu pred tymi dvesto - len dvesto! - rokmi asi vyzeralo. Hmyrili sa tu modrobieli francuzski pesiaci, ich dostojnici na bielych konoch? (Ti byvali dole v meste, kde kurizovali mestianskym damam, kym vojsko, tu prave rezerva, asi 8'000 muzov pod priamym vedenim generala Massenu, hnila v zakopoch, nastastie bolo leto a neskor, pri druhej bitve o Zürich podobna zlata jesen ako teraz, tak to snad este islo pri romantickych - nech sa neposeriem, co za romantiku to asi bolo! - ohnickoch s ukoristenymi prasiatkami alebo aspon sliepkami. Obyvatestvo hladovalo, muzi zbrane hodovali?) Vraj su tu este niekde dodnes vidiet zakopyy z tychot casov, priznavam, ze som ich este doteraz nenasiel.

Neuveritelne, ze pre tak malo rokmi sa tu odohraval masaker pre srandu Napoleona a ruskeho cara (caral som sa po spitaloch cely den!) a rakuskeho cisara, ako keby sme boli Afganistan alebo nieco takeho!

A tu sa vynorili, tie umucene duse prostych vojakov:


Skoda, ze video sa nejako pokazilo, hluk bitvy bol velky a mrtvoly snehom zrazenych vetiev vela...

Skoro ma ten strasidelny traktor v mijom snivani pridlavil. Prave som bol tak daleko, ze som si myslel, preco si ti nevedeli povedat jedno jedine jedno slovo: NEBLBNITE!

Tazko si to predstavit, ked je tu prave cas zabijaciek...aspon len ubohych prasiatok, nie drbnutych lud.

Obligatny portret pre projekt

30. října 2012 v 20:20 | King Rucola a Max. de Bile
Jedno slovo: ONI!


Jeho kralovska vysost King Rucola.

Jedno slovo staci, k tomu nie je nic dodat. (Snad len: Zürisske jazero sa mu sklana a plazi pod nohami a v dialke na horizonte ho chrani cinsky mur, poskladany z alpskych granitovych kulis.

29.10.2012 Nastastie

30. října 2012 v 3:13 | King Rucola a Max. de Bile
Sneh!
Rano:


(Zasypany altanek)

Na poludnie:


Pomaly mizne...

Jedno slovo: NASTASTIE!

28.10.2012 Nedela, sypejte ptackum!

29. října 2012 v 7:18 | King Rucola a Max. de Bile
Nedela. Sneh. Zasnezeni. Odrezani od sveta. Helikoptera neprichadza. Neda sa vyjst von. "Neco je spatne" na tejto situacii. Nemozem si ist kupit cigarety, nemozem ist von fotit.

Tak si cigaretu musim vlastnorucne usulat a "fotku" nakreslit.


Dialog:

(On): "Vsak ty sama si mi povedala, ze ked je zasnezene, vtaci nemaju co zrat a treba im pripravit nejaku potravu! Ty si stale opakovala 'Sypejte ptackum', to su tvoje slova...Tak som ich pozhanal a nasypal, co je na tom zleho?!?"

(Zena): "Ale ja som myslela vtacikov-letacikov! Nie takych 'ftakov'! A uz vobec nie prelietavych vtakov!"

Nato som zahanbeny vysiel von a lopatou na sneh som odhrabal to "zradylko" pre vtakov sam...

27.10.2012 Ked to "spatne" zacina

28. října 2012 v 7:02 | King Rucola a Max. de Bile
Dnes som mal inu myslienku na komentovanie dna do tejto rocnej "zbierky", ale Sväty Peter a jeho chaska ma vykolajili.

Ako "rasender Reporter" (nieco ako "zurivy reporter, sialene poletujuci novinar") som zaviazany, okamziten zmenit temu, reagovat.
Tu to, co nie je vidiet, je prvy sneh roku!

No a tu je uz "druhy sneh roku", ten sa ksichti, ako keby naozaj.


U nas sa stavaju aj z nedostudovanych meteorologov milionari. Vzdy som si kladol otazku, ako to dokazu, teraz ma napadla v kratkej basnicke na oslavu zima, prveho snehu a vitzaneho nastupu halovych sportov (cele vyjadruje vlastne moje "nadsenie" nad tou bielou spinou, ktora nas bude teraz mozno mesiace obstastnovat!) odpoved.

Kym niektori nestastnici sa musia zapodievat s vyrobou, transportom a distribuciou "bieleho snehu", cim sice zarabaju miliony, robia si to meteorologovia - u nas aj "Wetterfrosch" je toto zamestnanie nazyvane, podla tej slavnej ropuchy, co lozieva v zavaracom pohari po rebriku a podla toho vieme, ake bude pocasie - jednoduchsie, daleko jednoduchsie: Vlastnia obrovske falsovatelske dielne, kde premienaju kazdu snehovu vlocku (alebo aj ine javy pocasia) na haliere a presne podla slovenskeho prislovia "babka k babce budu kapce" ryzuju peniaze. Na to ale jeden musi najprv prist...

"Neco je spatne..." nalinkovane nielen vo vyucovacom systeme, ale aj v pracovnom. Narazam tym na rozne okruhle a gulate peciatky, ktore su dodnes potrebne na rozne cinnosti, aby sa clovek mohol vyzivovat, hrabat miliony, inymi slovami. Povazujem to za prehnany prezitok rakusko-uhorskeho bürokratizmu. Schopnosti a nie razitka by mali rozhodovat - vid nasich statocnych meteorologov!

U nas uz ani hospodsky, teda krcmar po slovensky, nepotrebuje gulate razitko a smie si otvorit krcmu! Viete, ako sa mu ulahci praca, ked nemusi kazdy odlifrovany krigel piva opeciatkovat?!? Ale uvedomujem si, ze je to quichotovsky boj proti veternym mlynom. Uz dansky princ Hamlet, alebo niekto z jeho okolia, vyhlasoval: "Neco je spatne v kralovstvi danskem"!

Pritom historici tvrdia, ze existovala kralovna Dagmar, rodena niekde z Vysehradu, ktora sa prizenila na dansky tron! Zeby to bolo dedicne? On ten Hamlet a spol. povedali presnejsie: "Neco je zhnileho v state danskem", ze by to bola podobnost ciste nahodna?

Podme sa gulovat...

Na Slovensku po slovensky!

27. října 2012 v 7:15 | King Rucola a Max. de Bile
"Na Slovensku po slovensky" hlasa akesi bojove heslo narodnych sovinistov.

Vo Svajciarsku po rusky!


Mame tu styri uradne reci. Najviac svajciarska nemcina. Francuzky, taliansky a rätoromansky. Odkedy vznikla ruska oligarchia a plieni najdrahsie obchody na povestnej Bahnhofstrasse, pribuda piata uradna rec: Rustina! Preco by nie, je to krasna a bohata rec. Ale toto knihkupectvo na rohu Löwenplatzu (Levove namestie), kam chodi Leon (Lev?) do skolky a kde byval Lenin (lenivy?) (vid predosly clanok z 26. t. m.) existuje uz davnejsie, ak nie dokonca "od vzdy". Dokazuje jasne aj pre poslednych zalesakov, ze vo Svajciarsku sa nielen NEHOVORI po nemecky, ale svajciarsky, ze sa nepise latinkoui ale azbukou!

PS Podnet k tejto poplasnej sprave mi dalo precitanie mojho predosleho prispevku; chcel som sa omluvit za chyby, ktore tam hlavne kontrapukcii mam. Zaroven ma napada ako pointa dolezity dodatok: Dobre, ze na tom namesti teraz kraluje LEON, horsie by bolo byvalo, keby nebodaj Leninov dedic LEONID, rodinym menom urcity Breznev bol byval az sem zavital! To by bol byval mozno uz koniec sveta...to by ucrite bolo "neco spatne"!

26.10.2012 Lenin a Leon

27. října 2012 v 5:37 | King Rucola a Max. de Bile
V toto dnesne sychrave rano, kedy sice neprsalo ale hmla sa kondenzovala, kde len mohla, vsetko bolo mokre ako keby mrholilo, zima zaliezala az do hlbky spodkov, medzi remenom a trickom zufala "Kältebrücke", (studeny mostik?), ako v zle izolovanom dome, kadial prenika do interieru teplo, kadial prcha teply vzduch von, v toto nehostinne rano som musel zaviest Mr Leona do skolky, ci jasliciek, ci ako sa to vola.

Musel som, pretoze sudruzka zavolala, aby sme boli aspon o pol desiatej u nich, cely mancaft sa vraj chysta do zoologickej zahrady. Stihli sme to a stihli sme to - mam podozrenie - zbytocne. Deti mali vyjst vyzbrojene tymi povestnymi cervenymi limcami, ci co to maju, aby ich bolo lepsie vidiet, chceli sme to nafilmovat, cakali sme tam, mrzli a este k tomu sa obavali, aby sme nedostali pokutu za nezaplatene parkovanie. Nevychadzali, neprisli, asi kvoli mizernemu pocasiu si to rozmysleli.

Kratil som si cas malymi krockami. Cupotal som po starobylej dlazbe a zasiel som za roh ulicky, na male namesticko, kde je v jednom rohu v starej budove ta skolka a zrazu som sa musel smiat. Genius loci, casto sa pouziva, o architekture, o mieste vseobecne. Nieco je na tomto mieste, na tomto povabnom zakuti Zürichu, na jeho genius loci "spatne"!

Teda bolo, teraz uz tu strasia len pocetni turisti, niektori prejdu okolo nic netusiac, ini, hlavne ti ruski zbohatlici, si toto poctivo fotia: krizom napriec namesticka v malebnom historickom jadre Zürichu, oproti jaslickam, kam dnes chodi nas Leon byval Lenin.


Leon a Lenin. Lenin a Leon, Lenin a Nadezda! A "genius loci"! Dnes je na dome pamätna tabula, ktora uz prilis vela ludom nic nehovori. Väcsina sa skor zastavi pri vyklade podivneho obchodu, ktory sa vola "AHA". Daju sa tu kupit najrozmanitejsie bizarne hracky, modely, hadanky, cudne karty, knizky, skladacky, puzzles. Rarity prevazne dadaistickejho charakteru.

Aha! Predtym tu byvavala mäsiaren. Genius loci. Nadezda Krupskaja sa casto stazovala kvoli voni ci zapachu udeneho mäsa.

Ako vzdy, uz od prihody Evy s jablkom, vdacime teda za udiate a jeho nasledky zenam: "Pocuvaj Vladko, pocuvaj ty moj Iljic, je to tu uz nemozem vydrzat, tie klobasky, parky a ta sunka mi tu smrdia od rana do vecera! Urob nieco konecne!"

A Vladimir urobil, "Velikuju oktjabrceskuju revoljuciu", v novembri, ale to Nadezde nevadilo, hlavne, ze z tej mäsiarne zmizli do inej, daleko väcsej mäsiarne.

Nas Leon sem chodi do skolky, uz celkom rad, zvyka si na pracu, o Leninovi - ako väcsina mladych - uzalebo este vela toho nevie...

Takze vdaka jemnemu nosiku Nadezdy sa udiali veci, ktore otriasli svetom. Vdaka prichodu ich "deti" kedysi k nam, na nase namestia, k nasim mäsiarnam, tu mozem teraz relativne slobodne vysedavat, vyckavat nase deti a ich deti...Divne!

25.10.2012 Okruhle jubileum

26. října 2012 v 3:30 | King Rucola a Max. de Bile
Haruki Murakami: 世界の終わりとハードボイルド・ワンダーランド sekai no owari to hādoboirudo wandārando

Nemam ani najmensiu predstavu, ako sa to vola po slovensky. Po nemecky "Hardboiled Wunderland und das Ende der Welt".
Je to pre mna takisto velavravny nazov ako ten hore v japoncine. Alebo Prechtov: "Wer bin ich und wenn ja, wie viele?"

(Pre mna to znie tak zmyselne a zmyselne a poeticko-surrealisticky ako "Kostel Panny Marie pod retezem konec mostu".) Ale zda sa mi, ze uz odbocujem. Tie dve knihy momentalne synchronne citam. Obidve su mierne zabavne, ta Prechtova poucnejsia.

Murakami ma dost drazdi. Mam ho rad, uznavam ho, ale drazdi ma. Jednak ma styl jeho pisania nesmierne pritahuje, jednak sa jedujem - v tejto jeho knihe - o lebke "Einhorn-a" (Opät neviem, ako sa nazyva tento "kon" s jednym rohom na cele, rozpravkova bytost, vid fotku strelenu vdaka vnuckinej hracke, ktora mi stala za model, teda ta hracka, nie ta vnucka!),


ktorou ma otravuje, jednak lebo si spominam na jeho knihu "Kafka na plazi", kde ma vyslovene srali dialogy toho stareho chlapa a kocura, ktori sa vedeli dorozumiet. Nemam taketo nezmysly prilis v laske, preto napriklad zapasim s prvou knihou Stephen King "Insomnia", inu som zatial od neho (mozno nastastie) este necital, uz po "starocia". Nehybem sa prilis vpred, som nieco ako knizny cerv, ktory by rad, ale vypadali mu zuby, ak cervy vobec zuby maju. Ani sucasny francuzsky "rekorder" Marc Levy sa neslni v mojej oblube pre tie fantasticke prvky v jeho romanoch. Nemam take nerealne vlozky v inac dobre pisanych textoch prilis v oblube.

Je to ziarlivost? Ved sam som s takymi blbostami kedysi fascinoval kolegov, ked som z nudy nieco take pisaval. Ale vtedy sme mohli len snivat, pisat toho pomenej a najlepsie bolo drzat hubu. Ziarlim, ze som nenapisal ja Harry Pottera alebo ten "Prsten"? Ani nie, dnes, ked mam to velike okruhle jubileum, - a take "okruhle" sa zvyknu predsa bombasticky slavit! -, dnes si uvedomujem, ze som zrejme z podobnej, az rozpravkou smrdiacej literatury uz vyrastol, uz som na to prilis stary...

"Nieco je spatne" na mne vyrastene za tie roky, nejaku tu pozitivnu vlastnost som nadobudol, ale viacero z tych pozitivnych skor stratil. Stal sa zo mna cynik.

Ale tak si myslim, ze ked dnes slavim okruhle narodeniny, totiz sedemdesiatku minus 75% roku, tak mam na to aj narok.

Hlavne, ked mi dnes nikto okrem mna k takemu okruhlemu vyrociu negratuloval!

Aj tak si ale myslim, ze "nieco je spatne", ked ma tento druh literatury a futbal taky velky uspech u publika!

24.10.2012 Pravdu hovorit

25. října 2012 v 11:39 | King Rucola a Max. de Bile
"Něco je špatně..."

"Neco je spatne" bez diakritiky ceskej (Musel to ten Majster Jan Hus naozaj tak zkomplikovat? Nepocital, ze budu pocitace?!?) uz zvadza k nie jednozncnemu pochopeniu, mozno dokonca k falosnemu chapaniu tejto dannej temy.

"Neco je spatne..." napriklad pochopene, ustanovene, nariadene, nakazane. Alebo nahrate, odohrate, prihrate. Proste zle, nespravne urobene.

Alebo potom : "Neco je spatne..." ako adjektiv, teda zle samo o sebe, neodporucane.

(Hlavne ale nariadene, uzakonene, zvykom za spravne brane, uvarene a potom "spatne stravene", a podobne, tisice variacii na priklady, ked je "nieco spatné alebo nieco spatne, netreba detailne rozpisovat.)

Obidvom vyznamom je ale spolocne, ze je asi "spatné" (adjektiv) a aj "spatne" (adverb), ked sa nehovori pravda. Teda ked sa "naliva", ako sme my hovorievali. (Dnes sa asi nesmie pouzit slovo "ciganit", alebo ano?) Okrem varovnych rceni, ako napriklad "Lze jak kdyz tiskne" - narazka na "pravdomluvu" tlace, ci Jozefa Gregora Tajovskeho slovensky irecite: "Co napisanuo, to neverim!" sa lud pospolity branil proti nepravde roznymi sposobmi.

Napriklad vynajdenim tzv. "Lügendetektora"! Teda tak sa nazyva v mojich koncinach. Skor je medzi pospolitym ludom robotnicko-rolnickeho povodu tento pristroj znamy ako "polygraph" (vyslov: polygraf), v reci vedcov, ktori, kedy mozu, vtedy vsetko komplikovane vyslovia tiez ako "detektor lzi" znamy.

Pristroj je jednoducha zmes kablov, ktora meria prapodivne hnutia nasho tela a odvodzuje z toho "spatne i menej spatne", teda spravne i nespravne nase dusevne pochody, okrem ineho aj (vraj) ci hovorime pravdu. Zjednodusene povedane chce tento pristroj na zaklade nasho tela dokazat, ze sa pri klamani chovame ako "tela". (Tu je aj diakritika na konci.)

Ucinnost tohto zariadenia je nanajvys sporna. Prevazne sa vsak väcsina kritikov alebo zastancov myli uz v zakladnom nazore, ked su obidve tieto skupiny presvedcene, ze sa jedna o moderny a vedecky podlozeny stroj. Chyba lavky, ako dokazuju pocetne archeologicke objavy, vyskum a kulturne dejiny.

Vcera, v zapise dna, som tvrdil, ze "viem kam idem", preto mozem den uzavriet este pred zaverecnou. Usvedcil som sa aj bez "detektora", ze nehovorim pravdu. Sadol som na dusevneho tatosa a vybral som sa na breh Tiberu, nedaleko byvalej Cloaca maxima, kam vzneseni Rimania vypustali svoje hovienka a ine nepotrebne splasky. Nehladajuc, narazil som tam na prehistoricky "detektor lzi", ktory ma proti jeho modernym epigonom jednu hovadsku vyhodu: Nielen, ze usvedci klamara, hned ho i patricne potresce, vonkonocm ho nevoli napriklad so "senatu", ci inych ludovych zastupitelstiev vladnych.
Jednoducho kto klame, tomu odhryzne ruku a basta! Tu maju moderne detektory lzi este co dohanat.

Na moderne detektory je respondent uviazany a uväzneny pocetnymi kablami a jeho ksicht je snimany nielen normalnou ale este aj infracervenou kamerou, aby chudak nemal kam svoj stud, ktory ho pri ciganeni prepadne, skryvat a - pre mna najhorsie! - urcite nesmie pocas skusky fajcit, ci popijat kaficko.

Nie tak komplikovane a daleko ucinnejsie pracoval historicky detektor nazyvany "Bocca della Verità". Clovek podozrivy z klamstva musel strcit ruku do ust (bocca - taliansky "usta", verità taliansky "pravda") a ak povedal nepravdu na inkvizitorovu sugestivnu otazku, spravil "detektor" chnamst a ruka bola prec a ako vzdy a vsade "pravda zvitazila".


Nech mi teda ruka odpadne, ked hovorim, ze som tam vcera bol, aby som ten detektor odfotil. Takisto nech ma moderny nasledovnik "Bocca della Verità" do svojich kablov zamota a zahrdusi - ale to sa musi najprv este naprogramovat a vyvinut (tema pre dizajnerov?) - ak hovorim, ze neviem pisat s diakritikou, ktora je nakoniec vychodiacim bodom tohto vedeckeho pojednania...

PS Ako dokaz moja vcerajsia fotka! Sudu predlozim aj datum, cas a miesto zaberu...(Roma, 22.10.2012, Santa Maria in Cosmedin, este pred sumrakom...atd.)

23.10.2012 Quo vadis?

23. října 2012 v 16:17 | King Rucola a Max. de Bile
Pretoze tu odpoved dnes poznam uz cely den, od rana, este za tmy som to uz vedel, viem, ze sa tomu nevyhnem, nezmenim to a tak to tu zaznacim!
A bol aj taky slovensky slager: "...a ja sa spytam policajta." On mi na to: "Zlate dieta, kam kracate?" a tusim refrén celeho bol "Kazda cesta niekam vedie..."

Ta moja do Monkeystone...Melancholia "poor".

22.10.2012 Vampir horsi nez vlk

23. října 2012 v 7:35 | King Rucola a Max. de Bile
Vlk by mal malym oveckam uz v slabikari oznacovat najväcsie nebezpecenstvo. Nakolko vlkov tuna takmer vyhubili, obcas este pride nejaky na navstevu, ale to sa o nom uz pise v novinach, ovci ucitelia zanedbavaju tuto povinnost a ovce sa pasu nedaleko letista, ako keby sa nic nedialo. Takze tie ovce su ako ovce - ani nevedia, ani ako to nebezpecenstvo v podobe vlka vyzera a potom to aj tak dopadne. Zjavi sa vampir - vid fotku - a vsetky sa zenu za alfa-ovcou ako strelene. Aj do zahuby, ak treba...(Ale moze sa im clovek divit, ked vampir, hoci sa na vlka nepodoba, ma tvar ztoporneneho penisu?)
Alebo rovno do neba.


Ale ci tam tie blbe ovce najdu potravu? Ziadna trava v dohlade, ani len LSD, nieco spatneho je v ich uteku!

21.10.2012 Nieco bolo spatne

23. října 2012 v 6:54 | King Rucola a Max. de Bile
Ak toto, tento projekt, ma byt nieco ako zaistenie stopy roku, prestupneho roku, aky bol teraz, tak by tu malo byt tristo sestdesiatsest obrazkov plus minimalne dvanast portretov, na kazdy mesiac jeden.

Tych portretov je samozrejme viac. Vyjadruju akosi naladu, stav stopara a archivara stop. Casto lepsie, nez obrazky alebo male historky k obsahu alebo naplni dna. Dolny portret z 21.10.2012 vyjadruje presnejsie nez tisice slov moj stav oneho dna.

Autoportret dna:


Pahreba, vyhasnuta, dlho vyhasnuta, zostala zo mna...
NIeco muselo byt spatne!

PS Ucene by sa to dalo nazvat aj pomerne modne, aktualne : BURN OUT!

20.12.2012 Pivo tazko zasluzene

21. října 2012 v 13:49 | King Rucola a Max. de Bile
Vyrazeme do pola. Ciel pochodu: Najst dom! Ostre tempo, plna polna tazi vo vrecku. (Kapsa, po cesky, pozn. rekl.)

HIstoricky objav:
Antisahara vdaka MRKVOVEMU POLU nevidanych rozmerov. Piate najväcsie letiste v Europe (aspon pred rokmi, bohvie ako sa to vyvinulo, ked Svajciari predali ich narodnu znacku Nemcom!) nie je daleko. Mrkvove pole sluzi ako nahradne letiste a pre nudzove pristavanie. Netusil som, ze az take obrovske polia mrkvove a zadky zberatelov zenskych existuju, ani vo sne!

Rezultat pochodu, vyhodnotenie:
Dom nenasli, ale aspon stravu! Tvrdy ustup k zakladni a vidina tazko zasluzeneho piva ako odmena za namahu.

PS (Pre Pavla) (http://kreperat.blog.cz) recept bude vykusany, mozno obveseleny "zivou" paprikou. Pekny zvysok nedele.

19.10.2012 Kurenie

20. října 2012 v 9:34 | King Rucola a Max. de Bile
Noc na na dnes bola v niektorych udoliach tropicka. Pre tych, ktory ako ja, nevedeli - teplota neklesla pod dvadsat stupnov Celsia-, to sa potom slavnostne oznaci ako "tropicka noc".

Ja tu vyplakavam akoby pod vplyvom alkoholu uz o zime, mrznem bez kurenie, spim v troch teplakoch a oni tam mali vcera takmer tridsat stupnov tepla, bez nejakych desatiniek. Ani tie chybajuce desatiny nezabranili nadsenym spravam, donekonecna opakovanych vo vsetkych mediach, ze to bol najteplejsi oktobrovy den vo Svajciarsku od zaciatku pravidelneho merania a evidovania.

Nas to ale nesplietlo! Konecne sa nam podarilo prostrednictvom jednej vily-blondyny nahodit kurenie a od vcera kurime! Bol to sice sprvu mensi sok, ked sa ohlasil monter od kurenia a vynorila sa namiesto neho anjelska tvaricka blondatej monterky, ale zjavne sa nechala vyprovokovat tymi vtipmi o blondynach a dokazuje svetu, ze v pritmi pivnicnych priestorov vie aj nieco ine, nez jej kolegyne v rakvi! (Neroztahuje hned nohy, ked je trochu tma, pre tych, co tento blby vtip nepoznaju.)

Tak sa udialo po velkych zmätkoch, ked sme najprv nemali olej (ropu) na kurenie, potom, ked ho konecne doviezli, ten obrovsky nakladak nemohol prejst a ked uz vsetko malo fungovat, uracilo sa kureniu strajakovat. Bohuzial toto, co je na obrazku nizsie nemame, aby sme si vypomohli nahodnymi okolo iducimi, ktorych by sme tam podla vzoru stredovekej cirkve upalovali a tak si trochu tepla nacierno privyrobili spalovanim lacneho kuriva.
Stoji na krivo? Zda sa? Tak prekontrolujte stav vasich ctenych promile alkoholu v krvi a nehladajte vinu v tomto krbe, ten som ja sam projektoval s takym uspechom, ze ma ihned chceli v tej firme zamestnat, ale ked som potom videl, ako debilne ho postavili, tak som radsej namiesto do prace isiel na pivo. ("Zlate ceske ruce" hovori prislovie, precizne svjaciarske vykony remeselnikov. Vsetko blbost: Ked pri nich nestojite, dopadne to uplne blbo a jeden sa radsej pod vlastny projekt odmietne podpisat, aby si nerobil hanbu!)

Co moze byt lepsie ako ranajky, nez dat si jednu flasku piva, nie? V onu "tropicku noc" som spal pred tymto teplo salajucim zariadenim, jedna sa o zlozitu masinu, ktora v schodoch a stenach nechava plazit jazyky svojho plamena a dym a zabranuje tak, aby teplo vyfucalo kominom. Zobudil som sa v tuto pamätnu noc, kedy som nemohol tusit, ze sa jedna o rekordnu noc, preto som spal pred tym krbom, spoteny ako dazdovka (zizala) v dazdi a hnal som sa o troch rano na terasu, kde som hltavo zlikvidoval flasu piva. Co som mohol tusit, ze po snehom zasypanych alpskych priesmykoch vypukne na druhy den leto?

Ale teraz mi to teplo, ktore z radiatorov konecne sala, znovu kaze, nariekat nad bliziacou sa zimou. Ako ju prezit mam len jeden dobry tip: Hned rano zatiahnut rucnu brzdu, hrknut si poriadnu salku kavy doplnenu borovickou, aby clovek uz nesmel do auta, sadnut ku kozubu a citat, tak nejako sa snad podari prezimovat...

18.10.2012 Struktury

19. října 2012 v 14:22 | King Rucola a Max. de Bile
Pristal som a vypadol z auta a ked som zbadal ten strom, tak som zase spadol do auta. Taka bohovska struktura. Nikdy v lete som si ten strom nevsimol, zato ma ohuril teraz, ked konci. (Skoda, ze som nemal vykonejsi fotoaparat, to nie je trom, to je priam socha!)
Ked koncime. Pripadalo mi to ako paralera na nas zivot. Za tym farebnym skladistom listov da sa tusit, skor tusit nez vidiet, nejaka stavba. Je to miestny moderny starobinec, ktory teraz rucaju a postavia, z casti uz stoji, este modernejsi. Tie listy a ten starobinec mi nasepkavaju: Este raz pred koncom excelovat, ukazat sa v plnej krase, "zaradit si" z poslednych ubudajucich sil, nez pride definitivne - nie koniec, este nie celkomk koniec - ale zima! Aj to staci!

Lebo nie kazdy je lyziar a starcekovia a starenky z toho starobinca sa boja o svoje porezne, napolo uz sprachnivele kosticky uz ked len na lade padnu, co tam po zjazdovkach Lauberhornu alebo Kandaharu, ci Kitzbühl!

Aj tak raz dostaneme poslednu strukturu.
Tak si idem - dokial to este ide a do prachu ci piesku bezucelovo nevsiakne a vyschne - dat pivo a nejaky ten frtan...

17.10.2012

18. října 2012 v 12:29 | King Rucola a Max. de Bile
Vcera som nerobil nic, len cestoval hore dole. Na prvy pohlad bezcielne. Nestimuje. Bol som v malych intervaloch navigovany telefonatmi, az som preklinal mobilny telefon. Poletoval som medzi miestami urcenia opät raz ako pingpongova lopticka medzi raketami zrucnych hracov.

Az do tmy. Preto som, mozno z aodmenu mojej vytrvalosti, zbadal podivne tiene na stene jedneho domu, kam som cez okno pozeral, ked som si dal konecne prestavku z toho nezmyselneho jazdenia
.

Daju sa tie obrazce na stene vydrzat navzdy? Nelezie to potom obyvatelom na nervy? (Na to asi nikto nemyslel, ked tu lampu kupovali!)

16.10.2012 Vobec som nepil!

16. října 2012 v 22:49 | King Rucola a Max. de Bile
Vobec som dnes nepil, ale napriek tomu som si pripadal ako ozraty!

Vcera som poslal nezretelny obrazok chybne umiestnenych Alp. Neviseli spravne, ale kazdopadne nebol na nich este sneh. Zrejme ich v noci zvesili a dnes som si pocas jazdy v aute pretieral oci. Oni im stihli v kulisarni cez noc namalovat kompletnu snehovu prikryvku! (Trochu sa to pri dobrej voli da rozoznat a zaroven citatel zo vcerajska jasne vidi, ze vcera boli tie Alpy prilis vysoko zavesene, dnes lezia spravne, alebo ich ta tarcha noveho snehu stalcila dole?)
Nevedel som, ci som nahodou nepil! Uplne biele, zasnezene Alpy! Sestnasteho oktobra, take svinstvo.

Niektore obce v Graubünden boli dokonca zasypane, odtrhnute od sveta, turisti sa nemohli vratit domov.
Tusim, ze clovek alkohol nepotrbuje, aby si mohol mysliet, ze blbne. Ja este v sandaloch na boso!

Idem si dat na tu zlost pivo. To ukludnuje, niekedy...

15.10.2012 Dokaz

16. října 2012 v 8:59 | King Rucola a Max. de Bile
Konecne mam dokaz! Na tom mieste, kde vznikol tento zaber, na fotke z Bürkli-Platz v Zürichu, je za priazniveho pocasia vidiet nadhernu alpsku panoramu. Konecne mam dokaz, ze je to len namontovana kulisa pre turistov, ktori ci chcu, ci nechcu, tymto namesti aspon raz prejdu, ked sa potuluju mestom.
Dokaz je kriklavy a doteraz sa to nestavalo casto, ze by ti remeselnici, ktori su stavbou kulis povereni, pracovali s tak nehoraznou nedbalostou. Kam sa podela ta svajciarska preciznost? Kde su tie casy, ked sa podla svajciarskych vlakoch dali nariadit hodinky, ale tie hodinky - pretoze svajciarske - nariadovat nikdy nebolo treba?!?

Elias Canetti (mimo ineho Nobelova cena za literaturu, obyvatel Zürichu mimo inych miest) ked charakterizoval jednotlive narody napisal o Svajciaroch, ze kazde rano vylezu na balkon alebo aspon k oknu aby zkontrolovali, ci tam este tie ich vrchy maju. Dalo sa na to spolahnut, ze tie kulisy tam vzdy nacas vztycili. Ale odvtedy zijeme uz inu, daleko rusnejsiu, dynamickejsiu dobu, nez v case Canettiho, ktory este pisal svoje literarno-filozoficke diela obycajnou ceruzkou. Dnes hucime pod diktatom pocitacov a chrlime stovky nepotrebnych produktov, ktorych takmer jediny ucel je, aby sa co najrychlejsie dali nahradit dalsimi, novymi a nepotrebnymi produktami. Niet teda divu, ze aj ti "bravi" remeselnici uz obcas zlyhaju. Pozrite sa na obrazok blizsie: Oni dnes jednoducho, zrejme pod casovym stressom, v chvate, zavesili tie Alpy prilis vysoko.
Normalne su tie stity asi - na obrazku! - milimeter az dva nizsie. Tie tmave kopce v popredi su relativne spravne umiestnene. Tie su tam prakticky vzdy, Ale tie 2 az 3 tisicove vrcholy su dnes jednoznacne zavesene prilis vysoko.

Konecne teda hmatatelny dokaz, - vlastne dokazy -, ze
a) tie Alpy su len kulisy ako v divadle a stavaju sa, vztycuju podla dennej potreby (a halt sa to bohuzial nie vzdy poriadne podari)
b) svajciarska presnost v remeslach straca na kvalite (Okrem snad tej kauzy v pripade likvidacie banky J&T banky v Zürichu!)
c) ze nie je nad svajciarsku preciznost

Dokaz pod bodom "c" sa zda kontraverzny oproti predoslym dokazom, ale len zdanlivo. Bol by som si totiz byval bez svajciarskej preciznosti, ktorou som za tie dlhe roky zivota tu uz totalne napachol, vobec ten nepatrny rozdiel v zaveseni kulis vsimol?!?

Asi nie, bol by som sa byval nezaujate hnal dalej, ako to dnesna doba prikazuje.

14.10.2012 Zaver sezony

15. října 2012 v 6:15 | King Rucola a Max. de Bile
To nie je moc moje, chodit na konske preteky. Ale vcera som bol rad, pretoze som tak ubil inac dost nudnu nedelu a este som sa mohol pritom aj zadarmo "vztekat".
Nevyhrali sme, skoncili sme "len" na druhom mieste a vecer som nedostal slubenu "Kürbissuppe" - tekvicovu polievku, cize som stradal na jedinom wurschtliku a mizernom pive cely den. To je casto "moja nedela"!

Ten predny kociar nie je moj ale zatov a potrebuje len jedneho alebo styroch konov. Ten zadny koc je moj, ale potrebuje viac nez dva kone, ma ich hodne vyse stovky.

Tak "zaverecna", pre tento rok zatvarame...