Prosinec 2012

30.12.2012 Konecne

31. prosince 2012 v 10:05 | King Rucola a Max. de Bile
KONECNE! Este v tomto tuctovom roku! (Dalsie roky uz nebudu niest oznacenie "dvanast", cize nebudu asi "tuctove"!) Podarilo sa mi aspon nieco konecne zase prehrat, cize to bol naskutku "stedry den". Jednak som bol stedro obdarovany fotkami, ktore konecne prebehli do pocitaca, takze nemusim otravovat kresbami, a hlavne som vsade "dostal" obrovsku pozornost. Bol som doslova "stedro obdarovany" pozornostou, pretoze na dcerinych narodeninach sa zidu vsetci jej kolegovia lekari a je to tam ako na psychiatrickom kongrese, ktory sa pravidelne rocne kona v Lindau na Bodamskom jazere. Kazdy chcel vediet, ako som sa k tomu mojemu "stroke" dostal a ako so sa z toho dostal a nikto aj tak presne nevedel - tak, ako to neviem ja sam -, co dalej...

Bola to doslovne "mutli-kulti" sebranka. (Neviem, ci ten vyraz sa pouziva aj v zemiach ceskych a slovenskych, ale fakt to bol medzinarodny snem: jedna talianka, jedna svedka, nejake americanky, nepocitani nemci, dve turkyne, tie stale pod sokom tej rodinnej vrazdy, ktora sa prave v Turecku udiala, niekolko byvalych cechov a slovakov no a samozrejme domaci svajciari.) (Kopu pitomkov miesanych narodnosti ani nepocitam, ale ti si splietli obyvacku s bezeckou drahou a tak bol pokoj.)

Hlavne zenska a prevazne americka cast i tie turkyne ma opät obdivovali ako "Hemingwaya" a opät som sa musel koketne branit, ze pisem urcite lepsie, nez "Papa".

V tej zaplave obdivu pre mna som sa namysleny vytrepal domov, aby som poslednu noc v roku stravil v blahych, neblahych a blahovych snoch. Ale fotky z toho stretnutia medicinmanov, samanov a kuzelnikov v odbore zubarskom, mäsiarskom a konecne - (last but not least) aby som ich tiez spomenul! -, konecnikovych majstrov-urologov na najvyssej urovni su podsvetlene, lebo, ako to dnesna doba kaze, vsade uz vladne len skomirave svetlo, skor sero, pritmie nez svetlo, novodobych ziaroviek a vobec sa s oblubou setri eletkrinou. Tak namiesto tychto obrazkov jeden zaber z mierumilovnej cijsoti na cerstvom vzduch, ako priprava horsie casy...


Uz zostava teda len par hodin...

29.12.2012 Uvaha

30. prosince 2012 v 13:04 | King Rucola a Max. de Bile
Na pripravu novorocneho prejavu mi zostava este dobrych par hodin. Na dar, ziadny nemam, uz len par! Dnes ma dcera narodeniny. Naco - pytam sa - ma clovek tolko deti, aby musel stale davat nejake darky? A vobec! Preco sa niekto narodi okolo Stedreho vecera, ked uz sa darky v hojnosti vsade povaluju a miesto pre nove darky jednoducho nie je?

Dnes ma teda zase niekto narodenin! Ta moja dcera, ta ziarlivejsia, cize dar musi byt. Spasu vidim v tvorivej cinnosti, aj tak je nedela a obchody su zatvorene, jedine by som mohol kupit nieco v novinovom kiosku alebo na benzinovej pumpe. Nejaky ten petrolejovy drahokam, ved si matne spominam, ze chemicky maju nieco spolocneho s naftou, uhlim a podobne, tie diamanty.

Takto to vyzera v mojej hlave:
Divoke spletenie chaotickych synapsi v pracujucom mozgu. Podavaju si vraj vzruchy! Super. V nemcine prenasaju len "signaly", o nejakych vzruchoch ani pocut.

Tak takto "vzruseny" sa mam v klude niecoho dopatrat?

Zurivo nahanam vsetky mozne neurony a ja neviem koho este, ved sa v tom nevyznam, po drahach byvalych mozgovych brazd, az sa synapsy zavaria. Napad neprichadza - peniaze nie su...(Pokr. v buducom cisle.)

28.12.2012 Medzirok bez cisla

29. prosince 2012 v 7:21 | King Rucola a Max. de Bile
V tuto jednu z poslednych noci tuctoveho roku cislo 2012 som sa vygulal z postele bez vahania rychlosotu rakety. Skakal som co mi pantofle dovolili k stolku, kde sa povalovali zvysky darkov, najdenych dorastencami pod stromkom, ktore ich nijako nazaujali, ktore pre naznalost citacieho umenia odhodili ako totalne zbytocne. Prehrabal som sa k tej tragickej obalke, ktora bola adresovana na mna, aby som sa znovu presvedcil, ze sa bohuzial nejedna len o zly sen, ze je to neblaha skutocnost, ktora mi stoji pred dverami, ktorej sa nevyhnem, ak sa nestane nejaky zazrak. Dobre myslena pozvanka na stravenie Silvestra na zamku, teda presnejsie v jeho hotelovej casti. Vytah v dome. Podivna poznamka.
Zalieva ma pot pri predstave, co ma caka. Nefajcit, spolocensky obleceny pobehovat a usmievat sa, nerypat sa v nose, viest neustal ten "small-talk", cinnost, ktoru vzdy obdivujem, ked niekde z kutika pozorujem druhych pritomnych, ktori statocne blabocu nieco o nicom a to stale dookola.


O chvilu zacina svitat a lahky usmev sa mi rozlieva po strapenej tvari. Zacina mi svitat! Citam znovu a znovu tento dar, tuto konkretnu pozvanku a zmocnuje sa ma pritajovane nadsenie. Na prilozenej fotografii prospektu zamku-hotela vidim jasne v rannom svite svitat nadej. Vidim, ze nikde nevidim TRINASTE POSCHODIE! Trinaste poschodie, na ktorom mame rezervovanu izbu pre dvoch, izbu cislo 1314. Nakolko je jasne, ze trinaste poschodie v hoteli neexistuje, zrazu viem, ze nikam nepojdem, ze sa urcite musi jednat o omyl, mozno cierny humor a viem teraz naisto, ze presne tak, ako neexistuje trinaste poschodie, nemoze ani vypuknut po polnoci rok 2013! Rok 2013 sa jednoducho nekona a na zamok sa nepojde!

V klude, pri pive namiesto snobskeho sampanskeho, s cigaretou v ruke, ustach (to bogart a joint!), usnych dierkach, nosnych otvoroch a lezerne obleceny, ziadny smoking, ziadny frak, poziadam v teple malej obyvacky u nas doma, ked zvony ohlasia tu scenu o polnoci, s hlbokym uklonom, cigaretu este stale v ruke, moju polovicku k tradicnemu valciku (Kaiserwalzer) hraneho "live" z radia a po dvoch-troch taktoch sa hodim do kresla tancom zniceny, ale dostojne vplaveny do noveho roku 2012 az 2014! ("Ako bude pisany tento datum?", bude asi prva suvisla myslienka, ktora ma v novom roku napadne.) Ziadna zamocka kapela ma nebude nutit tancovat nejaky iny valcik, nikto mi nepovie, aby som isiel von fajcit!

Takto stastne - vdaka nedorozumeniu pri objednavani hotelu - zacne pre mna novy rok, v ktorom vsetkym znamym, menej znamym a vobec vsetkym ludom dobrej vole zelam

VELA STASTIA!

Kral Rucola, vastnou rukou

27.12.2012 Este stale

28. prosince 2012 v 10:00 | King Rucola a Max. de Bile
Este stale som nevyriesil problem s vkladanim fotiek, presnejsie s ich prenasanim z kamery, pretoze zrejme mam pokazeny kabel. (To by bolo uz druhy raz za dva roky!) (Alebo mi niekto stoji na kabli?!?) Cize tie aktualne fotky pre tento projekt trcia v kamere. Musim si pomahat scannerom, tak mozem aspon mnou nakreslene obrazy umiestnit v blogu. (Bluetooth som zabudol, ako to ide, neovladam.)

Keby vsak toto bol ten jediny problem, co na koncu tohto roku na mna tlac! (Ved by som mohol ist kupit aj novy kabel, nie?)

Väcsi problem je vyrobit obligatnu pozdravnu vinsovaciu kartu k Novemu roku a k novemu roku. A tu ste na vine Vy, moji rodaci vzacni, susedia mili, susedia blizki, ako sa to hovori v ruskych bajkach.

Preco, pre panajana, je tak rozsirene v zemiach ceskych a zemiach slovenskych to tajomne "PF*? Netusiac pred rokmi, ze to nikto na svete okrem nas, Cechov a Slovakov nepozna, som vyrobil kedysi takeho "peefky". Obratom som dostal miliony dopytov, co to "pf" znamena. Uzasol som nad nevzdelanostou akademicky vzdelanych ludi. Hlavne u elity francuzskej som sa nesmrtelne divil! "Pour felicité", alebo dokonca "pour felicitation(s)" som si myslel, malo by aspon v romanskych (nie romskych!) jazykoch byt zname. Ano! "Chasch tänke", ako hovoria moji novi rodaci vo Svajciarsku. Mozes si mysliet!

Dostal som dokonca otazku, ci "pf" namena skratku pre "pommes frites"!!! Tak to je uz ozaj vrchol!

Ale inspirovalo ma to. Snad schudnut v novom roku? Menej "bramburku"? Omedzit "zemiacky"? No trebars. Aj tak mi to bolo kralovskou cenzurou zakazane, tento pamflet na stare dobre "péefky" rozsirovat na verejnosti. Tak len pre Vas, na ukazku. Rok 2012 - 2014. (Rok trinasty, poschodie trinaste, izba cislo trinast a podobne veci dobre podniky neuznavaju, podobne oznacenia neexistuju. Tak co...) Menej "pf", teda pommes-frites, zato ale vela stastia!

Uspesny, stastny "nepomenovany" rok Vam vsetkym, bez rozdielu pohlavia a vierovyznania!

PS Ci ale prasiatko aj pre vegetarianov znamena "stastie"? (Toto tu je "divoke prasiatko", tzv. "Frischling", cize nie na pekaci!)
PPS Ako si laskavo vsimate, vyhybam sa novej medzinarodnej reci a zasadne nepisem "Happy New Year", ale pouzivam vdaka inspiracii "pf" rec vznesenych diplomatov a ruskych carov..."Beaucoup de bonheur pour cette nouvelle année!"

26.12.2012 Typicky ksicht

27. prosince 2012 v 6:13 | King Rucola a Max. de Bile
Nakolko este stale nefunguje prenasanie fotiek do pocitaca musim sa uchylit k starsej fotke uz archivu, ktora ma demonstrovat urcitu dvojitu moralku a dvojvyznamovu rec rozklaneho hadieho jazyka Krala Rucolu, nech nam vladne na veky!


Je jasne, ze sa jedna o politicku propagandu proti kralovi a tato je postavenej na absolutnej lzi!

Zlomyselni odporcovia krala tvrdia, ze nezvlada svoje povinnosti ani ako panovnik, ani ako "baby-sitter". Nespravne uvadzaju, ze obraz drzany na fotke dole je "prava" kralova podobizen, portret jeho dvojakej moralky! Uboha je vsak skor moralka kralovej opozicie, nachadzajuc sa daleko daleko do pravdy...

25.12.2012 Masivne prekvapenie

26. prosince 2012 v 17:27 | King Rucola a Max. de Bile
Pod tohorocnym stromom mna okrem udajne 25.000 mikroorganizmov, ktore si kupec prirodneho stromu navlecie do bytu, cakalo obrovske az (ne)smrtelne prekvapenie. Niekto (samozrejme, ze viem, kto to bol, Jezisko sam, ktoze iny, ci nie?) si vybral par obrazkov, ktore som kedysi kreslil - dobre, väcsinu som aj tomu patricnemu (Jeziskovi) daroval alebo priamo adresoval, ale aj tak! -, pridal k nim par vlastnych fotografii, niektore dokonca direkt dokumentujuce alebo podmalujuce kresbu a...a doslova mna uzemnil! Keby bolo byvalo miesto, tak sa celkom nekralovsky od uzasu roztiahnem v hranej mdlobe pod stromom, ako dlhy, tak tlsty. Natastie krabice s roznymi hrackami pre deti mi v tom branili, aby som pri dnesnych cenach hraciek tieto mojou vahou demoloval. Tak ovladajuc sa z poslednych sil som len nemo zasol!

Titulna stranka!

Niekto pozbieral par kresieb a vydal o mne knihu. Strcil mi ju dokonca pod stromcek. Tak sa pomaly preberam z uzasu.

S posvätnou uctou pred sebou samym(!) v nej listujem a nachadzam veci davno zabudnute. Napriklad toto tu:

Pozdrav k Mikulasovi pre mojho zubara!

To ani neviem, kedy sa dialo...(Urcite nie tohorocne, pre tento rok este stale nie som hotovy s kartou.) Alebo toto tu:

Davno zabudnuta reflexia na "hon na lisku", ktora skoncila takym prekvapenim, co do velkosti sa rovna s mojim terajsim:
(Datum vpravo dole: 1998. To je uz davno!)

Take nieco zatina do hlby. Je cas, kedy by som mal pisat biografiu, je pomaly cas...pomaly uz prihara!

No najlepsi je snad jedna z poslednych stran, vlastne sa vzdy jedna o dvojstrany, "dvojobrazky", na jednej strane fotky, na druhej kresba.

(Preboha! Kedy som bol naposledy na Baltickom mori?!?) (A k tomu este taky stihly!!!)

Co bude vraj nasledovat, je veta na poslednej strane knihy? Kto toto asi vie? Neviem...ja naskutku neviem. Neviem, co prinesie cas. Mozno niekde aj pracuju, existuju zubari, ktori vedia ten "zub casu" aj vytrhnut, ked uz sa nenecha pri hlodani vyrusovat!

PS Bohuzial technicka kvalita reprodukcie sem sa nedala ovplyvnit: Knizka sa nevedela v scanneri "spravat" a nepasovala celkom.

24.12.2012 Vsetci

26. prosince 2012 v 13:44 | King Rucola a Max. de Bile
Takto nevinne to zacalo! Polovicka kralovskej tabule. Vsetci ucastnici, ktori nepatrili do pekaca medzi tie pstruhy, mali cervene oci. Kralovsky fotograf, ct. p. Max. de Bile, im ich vybral. (Naco su komu cervene oci, ani by nadielku pod stromeckom s nimi nevidel!)


Odvtedy sa neda presnasat vyfoteny dokumentacia do pocitaca, cize predbezny koniec reportaze. Prilis stedry vecer na menaj stedry den...

Ucastnici neskor zasli vyb(e)ranymi ocami nad pokladmi pod stromcekom a ich oci zaziarili zlatom. (Na obrazkoch nevidiet, len citit...)

23.12.2012 Najst vlastnu liniu!

24. prosince 2012 v 14:59 | King Rucola a Max. de Bile
Zavrel som oci a chcel som otvorit naplno vrata do mysle. Nepodarilo sa mi, zaspal som ako poleno, klat, ako Krivoklat.
Rano, stedrovecerne, plne stresu ma dohnalo teraz do desu - ved som zabudol moj povinny prispevok do projektu "Kazdy den jedna fotka"!

Tak tu aspon namiesto fotografie kusok inej "grafie":"Zwichenstand", polcas, v hladani vianocneho a novorocneho pozdravu. (Do Velkej noci ho urcite dokoncim...)

(Sustredeny Kral Rucola hlada liniu, "kudy a kam a kam a kudy z konopi a spät.")

Vsetkym Vam prajem, aby v novom roku nasli tu spravnu liniu, ktoru si vysnivali. Prijemne sviatky Vam zelam...

Vesele a pokojne Vianoce

23. prosince 2012 v 14:13 | King Rucola a Max. de Bile
Zavrem oci a vidim sa ako hrdina na rebriku! Konecne nemam strach z vysky, konecne sa nebojim, ze ten rebrik mojich stostyridsat kilo neunesie. Vsetko funguje najlepsie. Ale zena by nebola zena, keby nereklamovala!


"Preco len cervene gule? Ine nemas?"
"Nemam!," revem jej z rebrika, "ale modre gle budem mat zachvilku!"

Pokojne, prijemne sviatky, vesele sviatky mieru...

22.12.2012 Hrdza

22. prosince 2012 v 23:18 | King Rucola a Max. de Bile
Dnes som konecne kupil tu pusku! Je to dobry pocit. Nezmierny a nesmierny pokoj sa ma zmocnil. Uplna vlna pacifizmu ma obliala. Konecne ma vhodny dar!

Teraz zavriem oci, ponorim sa do spomienok a prebieha mi ten dej dobrych styridsat rokov ako nepodareny fiilm pred ocima.

.
Vidim ju pred sebou a pytam sa: "Je to moja nova laska? Hovori sa predsa, ze stara nehrdzavie a tato je cela hrdzava!"

Pravda je: "Stara laska nehrdzavie!" Otazka je, ci nova ano..." (Pokojny posledny advent...a otvaram zase oci pred rozbehnutou myslou...)

Zajtra som len styridsat sest rokov zenaty!

21.12.2012 Cestovanie

22. prosince 2012 v 5:30 | King Rucola a Max. de Bile
Zatvaram oci. Setrim si ich na krajsie objekty. Na rozmyslanie, pocuvanie hudby a podobne cinnosti ich nepotrebujem.
Strazim si ich - tie oci - ako oko v hlave. Divne! Oci si strazim ako jedno oko v hlave? Povodne som myslel, ze oci otvorene potrebujem napriklad pri ziadostivom alebo kritickom skumani nejakej fesnej dievciny. Hlupost. Peknu zenu si clovek skor vysniva so zavretymi ocami, to je logicke, pretoze tie vily, ktore sa pod betonovou prikryvkou ocnych viecok vyjavia su neprekonatelne. Urcite nemaju naprikal hnilobny zapach zo zle udrzovaneho chrupu. Ale to som skor pri nose a nie pri zraku, cize to sem teraz nepatri. Ale bol by som si myslel, ze oci potrebujem na cestovnie. Ale to je poriadne zmylena!

Zavries oci a hned si v Osake, na letisti a vidis sa zase liezt do tej sklenej klietky, kde sa tlacia fajciari z celeho Japonska. Ani len utrapy s vlecenim kufru nemas a uz aj cestujes. Ako pridavok k tomuto ulahcenemu cestovaniu so zavretymi ocami vidis veci, ktore by si ostrazitym pohladom "aby mi niekto neslohol tu moju batozinu" nikdy neuvidel. Ako onehda v Bogote, na colnej, ci pasovej kontrole.

Pozorujem so zavretymi ocami scenku a pocujem - jeden slepy horolezec, ktory zliezol vsetky osemtisicovky v Himlajach na otazku moderatora vysvetloval, ze on vidi hmatom a usami tak, ako mi ocami, pretoze ma tych dvadsat percent videnia prenesenych do inych organov, ktore my, vidiaci, nevyuzivame tak intenzivne, ako on, cize aj ja pocujem so zavretymi ocami lepsie, nez ked sa divam - nasledovny dialog.


"Welcome, Mr Snowman. Mozete mi povedat, co mate v tom...je to kufor?"
"Oh no, Mr policman, Sir. To je ..."
"Co veziete v tom cervenom kufri?" prerusi ho prisne dostojnik, neviem, pretoze mam zavrete oci, ci je to policajt, colnik alebo iny uradnik, dokonca hasic.
"Ach, tam mam len takpovediac nahradne suciastky, " pokusa sa vtipkovat Snehuliak.
"Viete, keby som sa zacal prilis potit v tom vasom krasnom slnku. Mam tam trochu snehu." Pokracuje neisto Snehuliak, pretoze nielen my mame, ale aj on, ma vzdy taky ten neprijemny pocit na colnych kontrolach, pri prekracovani hranic. To je uz v nas akosi zabudovane, clovek sa toho pocitu nezbavi, aj keby cestoval s prazdnymi rukami.

"Coze?", vyskoci policajt. "Vy k nam veziete sneh? No ten tu naozaj nepotrebujete. Snehu mame sami dost a poriadne problemy, vyviezt ho z krajiny!", rozculene si znvou sadal kontroler.

Myslim si, so zavretymi ocami, ze keby teda prestalo to divadlo s heroinom, kokainom a inymi zhubnymi drogami, tak by tento dostojnik nemal co robit a Snehuliak by sa nemusel kvoli nedorozumeniu zacat uz pri prepazke na letisti zacat pomaly topit. Otvorena mysel, zostrena zavretymi ocami vsak hovori: "Vykasli a na to, aj tak nic na tomto svete nezmenis! Ani v tomto, co mal zaniknut, ani v tom, ktory nezanikol. Tak sme vsetci zase tam, kde sme boli."

20.12.2012 Vision

21. prosince 2012 v 6:00 | King Rucola a Max. de Bile
V cakarni lekarskej ordinacie zavriem rad oci - uz len preto, aby som nemusel pozorovat tie vraky okolo mna - a necham volny beh mysli. Vidim to, co sa v vola "kiai", teda to nevidim, do toho stavu sa dostavam, ako nas ucili na treningu juda. Pred zapasom sa mal borec dostat do tohto stavu. Zavriet oci, uchyleny do seba, predstavovat si snad nejaku oblubenu kvetinu alebo nieco ine, prijemne, zabudnut na okolie, nemysliet na boj. Lenze cakat v lekarskom okoli ma samo o sebe uz "naboj".

Preto ma napadlo, ze vlastne pacient je tikajuca casova bomba. (Mozog, srdce, pecen, ladviny, krcove zily a spol.)


Lekar je len ten clen pomocneho zboru, ktory ma tu bombu zneskodnit, kym nevybuchne. Niekedy, ale zriedka, sa to aj podari.

V mysli teda vidim ten priestrany sedliacky dvor, kde vsetko akosi prirodzene dycha, kravicky davaju mliecko a teliatka trpezlivo cakaju, kym z nich budu viedenske rezne, lebo len tie z teliatok sa tak smu naozaj nazyvat. No ale Vianoce su pred dverami, tak sa mi do vidiny pletie obraz vysvieteneho sedliackeho statku, kde sa rozprestiera pokoj, tisina a vonia stromceky. Prekrane, odhliadnuc od ceny. (Prvy, ktory som chytil do ruky stal "len" stotridsatsedem frankov, skoro som skolaboval a uz som bol zase len v ordinacii internistu, kde ma zo stavu "kiai" prebral hlas sestry: "Pan kral, mozete vojst." a bolo po Vianociach...


Vision alebo halucinacia?


Co sa ceny stromcekov tyka skor halucinacia, myslim si. (A bluznim dalej, predstavujem si, ze uz ten strom doma stoji!)

19.12.2012 Pred koncom

20. prosince 2012 v 8:30 | King Rucola a Max. de Bile
Zavriem oci, zatvaram oci a rozmyslam, ako by to bolo, keby...

Nic ma nenapada, len nesplnene povinnosti mi strasia v hlave.

Ani len koleso ti Mayovia nepoznali, ale vedeli, kedy bude koniec sveta! Mali teda tu matematiku v krvi. Na krv oni vraj strasne dali. Cukor a cholesterol ich ani tak moc nezaujimal, skor asi to, ako to striekalo z obeti, ked im zaziva ("nazivo") vyrezavali srdce z tela. Ich domy boli udajne cele cervene, cervena-krvava bola ich farba.

A pozajtra je koniec a ja nemam este ani novorocne PF vymyslene. ( PF? Pommes-frites?)

Tak dnes ma to napadlo, zaroven aj, ako zachranim nas stary svet. Naladie! Glatteis. Majska kralovna K'abel samozrejme nemala o skmyklavici na lade ani ponatia. Odkial aj, z jej tropickych koncin. Neobula svojim "kolesam" zimne pneumatiky, takze sa k nam nikdy nedostane! Na takejto sprostej malickosti stroskota koniec sveta, Nie je to blbe?

A Maya skonci v muzeu, tak ako tam visi uz dnes.


(Zdroj Wikipedia)

18.12.2012 Gerücht, kacica, (Ente)

19. prosince 2012 v 4:51 | King Rucola a Max. de Bile
Klatsch und Tratsch robi Gerüchtemacher z povolania. Ohovara, nepravdive spravy dava. Lzi rozsiruje. (Rumors, nothing but rumors.) Vraj kvoli zaniku sveta prisli predcasne! Dokonca tentokrat styria krali!


Aj v mastali sa vraj udial Frühgeburt! Pre buduce generacie po skonceni sveta priviedli aj prvy dorast, princatko.

The show must go on...(Alebo je to vsetko len kec? Uvidime pozajtra.)

17.12.2012 Zlata "mura"

18. prosince 2012 v 1:20 | King Rucola a Max. de Bile
Tak dobre je v zemi, kde tecie med namiesto vody, ze ked clovek oci zavrie, do mysle sa mu vtlaci obraz, ktory kradmo zazliadol. Trezor hlboko pod slavnou Bahnhofstrasse, plny zlata. Traum. Sen alebo Alptraum? Sen alebo nocna "mura"?


Ale v tejto zemi zaslubenej su aj mury zo zlata!

Zlata nocna mura? Samozrejme! Tu je vsetko zo zlata, nielen to, co sa blysti!


Aj ten, co daleko dosti. Chces otvorit oci a zazriet realitu a ona odleti.


Ale Alptraum, nocna mura, neodleti...si strateny v zlatej klietke navzdy!

16.12.2012 Silvesterlauf Zürich

17. prosince 2012 v 1:18 | King Rucola a Max. de Bile
Uz dnes, aby nacas, kym bude 21.12. prebehli veseli nocni tvorovia Zürichom.


Ako keby to bol "Sen noci svätojanskej"...

15.12.2012 Kerzenlicht

16. prosince 2012 v 1:05 | King Rucola a Max. de Bile
Dnes nic zvlastneho. Prekrasny koncert v kostole so Chagallovymi oknami.


Kostol napraskany, sedim za stlpom, nic nevidim, len blciace sviecky a mozem sa sustredit na hudbu.
T. prekrasne spievala, ako som ju uz davno nepocul a ja idiot som to zmeskal nahravat. Potom som nahraval z vrecka kosele na cierno cely koncert, ale...(Tma, len tisice horiacich sviecok, nalada na meditovanie o sviatkoch inac, nez cez nakupovanie darcekov.)

Dnes teda nic, ale to nic stalo zato.

Pre Lucinku, http//:www.lexiinin-koutek.blog.cz

15. prosince 2012 v 4:06 | King Rucola a Max. de Bile
Nedaju mi spat. Tie potvory, co ma obletuju uz odkedy padly prve luce temnoty. Ti neuprosni nocni tvorovia, ktori ma prenasleduju na kazdom kroku smerom k spanku, pichaju ma, steglia, tahaju za vlasy, hrozia, ze mi vytiahnu zub za zubom bez injekcie, napichaju mi ihly pod nechty, oholia mna, dokonca ma vykupu(!) a umyju mi samponom hlavu, ked okamzite Lucinke to nedorozumenie nevysvetlim. Niekde v dialke je mala Lucia, ktora sa pohorsuje nad reporterovou momentkou, ktoru ustrelil na sviatok Lucie. (Papparazzi su na celom svete zli, skodoradostni a cihaju na senzacne a podla moznosti trapne momentky.)

Mila Lucia, http//:www.lexiinin-koutek.blog.cz

Tu este raz schematicky predmetny kamen urazu:
Ako je bez zastierania farbou lepsie vidiet a lahsie rozoznat: Lucia, nesuc svetlo do tmy, v ktorej nas strasia kadejaki upiri, vampiri, vlkodlaci a ini zloduchovia, ako napriklad oneskore sa zo zasadania vracajuci politici, sa na jej pochode nestastne potkla. Zakopla o tie poondene hriby, ktore sa pripletu na kazdy obrazok majstra fotografa Max. de Bila, dvorneho fotografa Krala Rucolu. Bala sa, aby sa nezranila o pohodenu flasku a nedopity pohar vina, ktory tam nechal vsivavy lenivy tlsty nocny zloduch, ktory je tak tlsty, ze sa nevie zohnut, aby ten svoj odpad odstranil.


Predovsetkym sa vsak bala o svoju sviecku, pretoze ta je prepotrebna, i ked ohen by jej iste znovu poskytli jej druzky, ktore v pozadi zaberu vystrasene pozoruju tuto scenu a tak ju krcovite zviera v ruke, bez ohladu na zranene kolienka.

Niet nic pohorsujuceho na tejto scene. Skor trapneho. Alebo smutneho. Nezavinena nesikovnost peknej mladej slecny, alebo do neba volajuca zlovolnost nocneho bludneho ducha, ktory rozhadzuje prazdne flase ako polena pod nohy mladych povabnych panien. Ich udes, ich strach, co ich tak v noci este ocakava, ked sviecky nevystacia sa jasne zraci v ich vystrasenych nevinnych povabnych tvarickach.

Dufam, ze som takto vrhol trochu svetla - aj pomocou nevinnej Lucie-svetlonosicky-svetlusky - v tejto pochmurnej nocnej dobe, osvetlil tuto pochmurnu scenu. Este raz vsetko najlepsie k meninam...

Kral Rucola, vlastnorucne

14.12.2012 Skoda!

15. prosince 2012 v 3:27 | King Rucola a Max. de Bile
Skoda! Skoda, ze sa mi ta fotka nevydarila. (Druhy pokus, sice svetly, ale zato rozmazany, nepouzitelny, pretoze necitatelny a prave ten text je dolezity.) Je to fotene v hodine duchov a nocni tvorovia sa postavili do neviditelnej ochrannej hradby pred tuto vylohu, aby cteny citatel nemohol v klude precitat text tohto historickeho plagatu, ktory visi v lubozvucnej cestine na nabrezi rieky Limmat, ktora vyteka z zürisskeho jazera. (Neviem, ci nepojdem za slnecneho dna, aby som to este raz jase a citatelne zvecnil v case, kedy nocni tvorovia spia, ked sa boja denneho svetla.)


DOBRY DEN, MILY DEN je text plagatu, na ktorom je tusim nejaky cyklista. Preco a k comu, vymyka sa mojim znalostiam, len viem, ze v sklach tejto budovy sa pravidelne nachadzaju historicke plagaty.

Dobry den, mily den, nam vsetkym. Vypukne vikend, napriek tomu obchody otvorene aj v puritanskom zwinglianskom Zürichu, dalsia prileztost vydat peniaze na vianocne nakupy.

Ja sa radsej schovam za tieto "o tak slavnostne vyzdobene" okna, aby ma neuslapali.


Ja, chrobacik maly, ktory aj tak uz nema peniaze, dobry den, mily den! Aj vam, mili nocni tvorovia...a pekny vikend.

13.12.2012 Lucia a nocny duch

14. prosince 2012 v 0:59 | King Rucola a Max. de Bile
Trinateho decembra (prosim prosinec) vylezu dievcatka so svieckami a vencekami a slavia Luciu. Vo Svedsku je to zvyk.

U nas je skor zvykom recitovat: "Lucie noci upije, ale dnu neprida. Na Novy rok o slepici krok, na Tri krale o krok dale."
Ja so to vysvetlujem ako privolavanie svetla, teda jari, hoci este ani Vianoce neboli. Nevadi, nadej je tu, ze nam bude dobre.

Nocne potulky su plne uskali, ale so svieckami to ide celkom dobre.
I ked rozne nocne tvory, duchovia a spol. (SRO) sa mozu necakane pripliest do cesty.

Lucie (v) noci upije...