Březen 2013

Reportaz zmiznutia, prve minuty.

19. března 2013 v 3:21 | King Rucola a Max. de Bile
(Zacinam doplnat chybajuce dni do projektu 365, resp. 366, za dni, ktore som si rukou znacil, suc bez pristupu do internetu, osobne, alebo to robila moja sekretarka a teraz to musim prepisovat. Strasne robota!) (Aktualne dianie na http://nivnice.blog.cz)

Povodne sme isli na tri dni na tri predstavenia k zakonceniu sezony v Narodnom divadle. Hlavny dovod bol Eugen Onegin v rezii nasho znameho Petra Konwitschneho.

Toto sa ale vyvinulo: "Clovek mini ale panbuh meni!". Namiesto rodnej Bratsislavy sme sa ocitli v bermudskom trojuholniku a tam navzdy zmizli.

Vstup do bermudskeho trojuholnika, z ktoreho niet navratu!

24.06.2012 nedela

Predsa - po všetkých váhaniach - odchádzame do Bratislavy! Odchod 15:00, cesta príjemna, bez probémov, pohodlne, hodinu pred polnocou vo Viedni, kde sme ale dokonale zablúdil v rámci "sight-seeing", o jednej potom už pred domom v BA. (Tankovali pre istotu 30 litrov, liter za 1.35 € )

25.06.2012

Ráno zatlefonovala prvá Irika. Zrejme zbadala auto stojace pres našim domom. Nákup so Šipikom. Večer v SND, našťastie v historickej budove: Eugen Onegin, hlavný dovod a povodný zámer našej nerozmyslenej cesty. Scéna, kde Onegin zastreli v dueli svojho priateľa a tancuje s jeho mŕtvolou mi prvý raz v živote nahaňa v divadle slzy do očí. Nie nadarmo sa stal Peter Konwitschny dva razy za sebou najlepsším režisérom roku! Jeho ídee lomcujú vnímavým divákom do morku kosti.

Tatjanu výborne spievala A. Kohútkova, ktorá ale pribrala, odkedy som ju nevidel. Škoda, ze to naša Taňa nemohla vidieť!

26.06.2012
Raňajkujeme len sami dvaja doma. Večer ideme do "novej budovy" len mi dvaja. Manon Lascaut, Puccini. Večer zakončime so Šipikom a Zuzkou v "kolkárni", ako sa premenovali Kolkovňu v River Park na Dunaji. Telefón s Táňou o predstavení Onegina. Ona bude spievať Tatjanu za tri mesiace.


27.06.2012
Boli sme na obede v Tenisovom klube. Nenormálne obrovské porcie chutného jedla. Kávu sme si dali v Slávičom údoli na srandovnej terase s úplne mikroskopickými cenami a veľkym výberom.
(Zuzka tu mala stretnutie s jej bývalými kolegyňami.) Večer mašírujeme dobre nadržaní na Verdiho Traviatu, Violetu spievala fantastická Ljubica Vargicová, ktorej ešte stále dlžím pivo z Zurichu.
Pri obrovskej teplote sme samozrejme cez prestávku na nábreží Dunaja, na tom vydarenom námestí pred novým divadlom. Tu sme stretli Táničku K., teraz L., ktorá žije na Floride a jej kamošku Karin G. zo Švajčiarska, co je veľke prekvapko a všetci máme obrovskú radosť a srandu.

(To musime absolvovat nepocitane stovky kilometrov, aby sme sa stretli v bratislavskom divadle na opere!)

Nikto este netusi, co bude so spodnym pradlom...

PS Vsimli ste si tu zahadnu zmenu? (Napovedam: V rukopise "originalu"!)

06.03.2013 Proti depresii

7. března 2013 v 4:54 | King Rucola a Max. de Bile
Proti depresii a akosi zo zvyku este jeden "do projektu".

Dnesne Alpy malovane nekvalitnym telefonom a v plnom Föhne. Teplota vyse 13°C, jar je tu!


Novy projekt "(Ne)male radosti" zatial na tejto adrese:

http://nivnice.blog.cz

Auf Wiedersehen.
King Rucola

Antidepresivum

6. března 2013 v 5:24 | King Rucola a Max. de Bile
Uz mi dochadzaju posledne financne zasoby. To uvrhuje cloveka do bezmeznej a bezvychodiskovej depresie. Zrazu svetielko na obzore matajucej, depresiou zahmlenej mysle. Vychodisko? Musi sa nejake vychodisko najst: Podam inzerat, co keby to niekto precital a zabral?

Pre milovnika a znalca! Stvorene pre kreativitu pri renovacii.

Preda sa mala garaz s este mensim k nej priamo pristavanym dvojdomcekom v Zürichu, na relativne dobre oslnenej polohe. Stvrt rodinnych domcekov, v blizkosti rekreacneho arealu a jednako par minut k jazeru a do mestskeho centra. Prostriedky MHD 400m, nakupne stredisko 800m, skolka, skola 800m.


Objekt je ciastocne renovovany a zaroven poskytuje bohate moznosti pristavby, nadstavby, roznych technickych vylepseni. (Plany su pripadne k dispozicii.)

Moznost nastahovania po dohode prakticky ihned. Predajna cena CHF 1'600'000.- alebo najvyssej ponuke.

Zaujemci sa hlasia v komentaroch alebo na uvedenu e-mail adresu. Telefonicke dopyty nebudu zodpovedane.

05.03.2013 In tiefster Depression

5. března 2013 v 20:31 | King Rucola a Max. de Bile
In tiefster Depression, v najhbsej depresii (po uhorsky, pozn. prekl.) sa lucim s tymto projektom. Pripravil mi skutocne vela radosti a vela svetlych chvil. Soznamil som sa via komentare s perfektnymi a prisnymi citatelmi. Vsetko mi bude chybat, lebo vzdy som chcel blogom svetom hybat. (Smiesny vers, ale vers!) Vsetkym sa chcem podakovat. Aj tym, ktori radi nosia americke baseballove capice, ktore neznasam, lebo väcsinou maju pokryt, zamaskovat plesinu obstaroznych möchtegern Playboys. Prave vcera mi ju ale vnuk strcil na hlavu. (Rodina ma drazdi s tymi capicami, dostal som po ich vylete do USA a Kandy prekrasne capice podobneho druhu, ktore ani pri malovani stropu, kde cloveku skutocne "kvapka na karbit" neobleciem.)

Ale vcera som spravil vynimku. Kvoli textu:

"Domo, domo harigato vsetkym, ktori mali zaujem o tento ubohy blog. Dakujem."


Uvidime, ci sa este uvidime...

04.03.2013 Predposledna, ale prva

5. března 2013 v 10:12 | King Rucola a Max. de Bile
Predposledny prispevok do projektu 366 dni (priestupny rok v solve a obraze) a zaroven prvy do noveho projektu, ktory ma temu nieco ako "moje (ne)male radosti", ktory uz bude volnejsie prebiehat a asi na inom mieste.

S tym prichadza - vid nazov clanku - aj prva (a posledna? Dufam! Ale dufat...) depresia. Vzdy, ked niec clovek konci a rozluci sa s tym, vzdy to vedie k urcitej depresii, nastastie skor k pocitu prazdnoty, nez vaznej krize. Mozem ten nazov vsak obratit a vyhlasit, ze sa je sa jedna o "posledna sprava k staremu projektu" a "prva novinka k novemu".

Lenze depresia zostava ako tien, ako Damoklov mec nad hlavou.


Tak tu stojim, v domacom pristave - a nenajdem kluc od vlastnej lodicky...(Zaroven je to aj predposledny "portret", mozno predpredposledny.) A to je prekrasny slnecny den po dlhom case a prvy borci su uz na vode!

Co ja viem?!? NIkdy neplanujem nic dopredu a ked naplanujem, tak to "niekto" vzdy aj tak zmeni!

Komentar k Zofinu (TlusTjoch, P.T.)

4. března 2013 v 7:33 | King Rucola a Max. de Bile
Pes (mops, uz vtedy tlsty ako podaktori ti dnesni!) na obraze uz davno nie je! On si nahle uvedomil, ze pan nema ruzu, tak sa rozbehol jednu kupit.


Prinesie ju pod zamienkou dobre mysleneho daru a trnmi namiesto zubmi "pokuse" smilnika, pretoze on sam, mierne obtlstly mopslik, si zuby setri na lepsie kosticky...

03.03.2012 Obligatny portret k projektu

4. března 2013 v 6:41 | King Rucola a Max. de Bile
Tu este - snad na rozlucku, (aspon s projektom) - obligatny portret mesiaca. Je to uz marec, februar by bol byval tusim stacil.


Za cely ten rok som sa vyvijal, nielen mentalne, rastol som do neskutocnej velkosti aj telesne! Trochu pribral, trochu do neziaducej hmotnosti, ale inac, co sa vysky tyka, sa skor scvrkavam, ako sa na moj vek slusi a patri. Budem musiet nieco podniknut, ohladne tohto vyvoja. (V normalnej velkosti mam tazkosti, zmestit sa do nejakej rakve a ked som cital clanok a videl fotku jedneho obcana zemegule, ze sa s jeho 2,20 dlzkou nezmesti do krematoria, vidim starosti prichadzat!) (Mna museli tiez objednat do toho väcsieho tomografu!)

Ale takisto, ako sa asi neda nekonecne zit, neda sa ani prilis dobre nekonecne dodrziavat dietu a nekonecne chudnut. Ale zanechajme tuto planu dikusiu mladym nadejnym slecnam a lekarom, ved o nic nejde, nez o akusi smrdutu stranku pre "dusu". (Ako na starych bicykloch: Plast zasraty od kravskych hovien, ale dusa bola vzdy pekne schovana. Na svetlo bozie prisla len v priekopach po stranach ciest, ked clovek zufalo lepil defekt.) (Podobne, ako u mnohych spoluobcanov, nie je hned vidiet, ci je ta dusa cierna, ci aka, az ked pride k nejakemu defektu.)

Zalepit vsak tento dusevny defekt nebude tak jednoduche. Som zvedavy, ako sa budem cervenat, ked prelistujem tieto vypisky, ktore sa tu za rok nazhromazdili. Iste, niektore diery v hlave z ementalskeho syru sa mi mozno podari zalepit spomienkami davno zabudnutymi, tu ale zvecnenymi, ale kolko bude asi tych trapnych scien, ktore by som si do pamäti radsej neprivolaval...

Nic sa neda s tym robit: Napisane je napisane, tu casto i fotograficky dokumentovane.

Tak zajtra s tymto projektom koncim. Bola to sranda, chvilami hraniciaca az na posadlost, zavislost. Dalej budem mat ovela tazsiu ulohu. Budem musiet zhladavat pozitivne, prijemne zazitky a tych je, ako to teraz vidim, pomerne pomenej. Hladat nieco take je casto ako pokusit sa najst to jedno-jedine oznacene zrniecko na piesocnej plazi, ked vsetko zmyla predchadzajuca burka. Ale neda sa nic robit, pisat treba dalej, karavana sa potaca pustou a hrdla tiav, pohonicov a inych "honicov"* su vyprahnute, fata morgana, vyschnute oci vsade vidia cez neslzy a zaschnutu hlinu zaroseny pohar piva...zrejme ako pevna nadej, tak ako cihali kedysi namornici, nevediac este, co je radar, na prve cajky, ktore im signalizovali zem na obzore.

Pisat treba dalej, alebo ako to hovori slavny cinsky basnik Li-Po:

"...jineni v slunci pohasne, jen pismena jez tady maluji jsou VECNA!"

PS Chybajuce dni existuju, pokusim sa ich prepisat, nebol internet

*honic po moravacky "onanik"?

Len preto?

3. března 2013 v 13:57 | King Rucola a Max. de Bile
Kristof Kolumbus sedi pre Velkou nocou a hlba:


"To im to vajco naozaj mam dat, len preto, ze bude sibacka? Cim budem potom argumentovat pred kralovskou radou?"

Maestro "ima problema"

3. března 2013 v 13:49 | King Rucola a Max. de Bile
Velka noc sa blizi. S nou aj nekonecne problemy.


"Ako to len robia tie tetusky, ze im z toho vylezu take vyzdobene vajcia? Ked toto pokazim, odkial zoberiem dalsie?"

02.03.2013 Nekonecne krasna

3. března 2013 v 1:20 | King Rucola a Max. de Bile
"Nekonecne krasna je pre mna tvoja laska...", nespievala nieco podobneho pani Melania Olaryova? Zda sa mi to, mari sa mi cosi takeho. Nie som si ale isty. Ked som ju naposledy stretol, rozpravali sme sa samozrejme uplne o inom.

Dnes ale - rodine stretnutie a "rokovania" - mi ako rezultat prihral internetovy osud "link" na nekonecne krasnu hudbu, ktoru pozna asi cely svet, ba aj taki, ktori o opere nemaju ani ponatia. Tak to sem strkam, nie bez malej pychy, ze ta zenicka v bielej (aj nocnej) koseli, ktora sa hadze po javisku a spodobnuje a spieva Tatjanu je moja dcera Tatjana.


Samozrejme, vela z tych reklamnych troch minut nevidiet a este menej pocut, ale popysit sa s tym ide. Nekonecne hrdy otec, ktory sa zasluzil o vyvoj europskej opery, trpezlivo vysedavajuc v garderobach umelkyn, na schodoch k javisku, v parku alebo v aute, mackajuc v stuhnutom naruci hladnych kojencov, cicikajuc ich, kym neprisla vytuzena prestavka medzi dejstvami a matka mohla konecne vybehnut nakrmit hlasivky si nesetriaci dorast.

Citim sa ako operna diva a zasluzily reziser ci dirigent v jednej osobe, lebo pocetne operne predstavenia by bez mojho prispenia asi prebehli uplne inac.

Nekonecne - pretoze nesmrtelna! -, nekonecne krasna je tato hudba, po generacie, nic ju neubije. Ak, tak len totalna hluchota a tupost ludskej rasy...

Dufam, ze k tomu ani v nekonecne nedojde...

01.03.2013 Jar

1. března 2013 v 22:13 | King Rucola a Max. de Bile
Pre mna jar zacala. Zjavila sa mi. (Ako kazdy rok vlastne.)


Pseudo Primavera od Pseudoboticelliho. Nevadi, ze je to trochu inac a trochu podvod. Hlavne, ze je uz tu.

Jednu taku som davno poznal. Potom som ju po rokoch zase stretol na "koleji" (preco sa to vola "kolej"?) na Strahove v Prahe. Isli sme spolu k mojmu bratovi, ktory nikdy nebol doma. Prazdny byt, prazdna postel, jej chtivy, az vsetko spalujuci, pazravy a nenasytny nedockavy dotyk a...

...a uz ma nebolo a jar sa nekonala. (Potom ma utesoval bratov znamy, bol psychiater!) Vraj aj to sa stava.

28.02.2013 Nic moc

1. března 2013 v 6:16 | King Rucola a Max. de Bile
Obligatny portret do projektu, skoro posledny, alebo vlastne asi posledny, zato v plnej kralovskej krase.


Jeho kralovska vysost Kral Rucola prvy , lang soll er leben, vivat.
Nekonecne dlho ma nam zit!

PS Asi mu vietor odfukol figovy list a fotoaparat este stale nefunguje...