Prosinec 2013

Hriech?

4. prosince 2013 v 6:51 | King Rucola a Max. de Bile
Moje (ne)male, skor uplne malilinke radosti:

Myslel som si, nejako to mam zafixovane, ze pocas adventu, hoci sa clovek ma tesit na prichod Jeziska, sa ma pritom postit. Je to pravda, alebo si to pletiem so skokom o zrdi? (Stabhochsprung, prepranajana, ako s to povie vlastne cesky? "Zrd" som nenasiel v slovniku!) Ako sa vsak tesit, ked cloveku skruci v bruchu? Kolacky a pecivo vobec sa pecu, krabice sa plnia, vsetko vsade voni, ale sam ma byt obcan triezvy?

Kazdopadne, tak ci onak, som bol po sice carovnej, ale dost namahavej prechadzke na tych nasich svajciarskych velehorach - v tomto mojom pripade az v 640 metrovej vyske(!), na druhom navyssom kopci Zürichu, na Zürichbergu - tak vyhladnuty, ze som dostal palcivu chut na "veproknedlozelo". (Ako spravny lyziar, ktory uondany po celodenom nezmyselnom santeni na kopcoch dostane chut na "Tirolerspeckknödel" a tu zacina ten moj problem!)

Nasiel sa v ladnicke kusok udenej sunky, to by bolo to "vepro", aj to "zeli" sa na mna usmievalo na okne v kuchyni, zabudnute, lebo sa to nikomu nechcelo krajat a pripravovat, cize ako hovoria bratia Jugovia: "nema problema". Len odkial vziat knedliky, to je tu "velka problema". Ved tie tu ani veduci potravinovych obchodoch nepoznaju. Ak ano, tak su to zcestovani svetaznalci, ktorym pojem "knedlik" nieco hovori. Nieco hodne exoticke. Hovorieva sa, ze hladny mozog mysli daleko lepsie. Tak sa po dlhsom studiu ponukli biele topinky ako nahrada a vznikla dalsia z mojich "falosnych specialit": Falosne veproknedlozelo!


Falosne ale chutne!

A teraz mam vycitky, ze som zhresil v postnom adventovom case a za trest mozem ist tie kalorie znovu v tej hustej hmlovej kasi na severnom svahu kopca vychodit*.

(Nasledovne znovu zhresit, lebo to "zeli" bolo vyborne! Padlo do neho dobre okolo pol litra francuzskeho Syrah.) (Shiraz, vino, zeli je "kapusta", po slovensky, pozn. prekl.)

*Juzny svah, na ktorom vedie panoramna cesticka s vyhladom na Alpy, jazero a cele mesto, bola zaliata slnkom, len co clovek presiel cez hreben, na severnu stranu smerom k letistu, ponoril sa do tmy ako pri konci sveta. Pohladu na juh dominuje vrchol Tödi (3840m a nejake drobne nad morom) a ktory sa - podla pocasia - zda niekedy priam na dosah ruky, kym ona trojica Mönch, Eiger a slavna Jungfrau sa zdaju malilinke kopceky v pozadi. Jungfrau, cize Panna po slovensky, sa uz pomerne tazko najde, nie?