28.03.2014 They never come back

29. března 2014 v 8:00 | King Rucola
Otrepane rcenie: "They never come back!" sa opät ukazuje ako nepravdivy vyrok, kecanie. "They" pridu zrejme "very well" naspät. Tak som vstupil z oslnenej jarnej zahrady a maly krok cez prah dveri ma uvrhol sestdesiat rokov naspät. Nahle som sa ocitol v inom case.

Nikdy som nemal ozajstny vlacik. Ozajstny kovovy, elektrinou pohanany. Len krasny dreveny, ktory sa na vlak vobec nepodobal, cim dovoloval tie najfantastickejsie modely, ked si ich uzivatel vyfarbil vo fantazii. Nemal som nikdy nejaky ten klasicky model, nevedel by som jedinu lokomotivu pomenovat, ale bol som panom nad nekonecnymi trasami kolajnic miznucich za horizontom. Vlaky sa vdaka imiaginarnemu cestovnemu poriadku vracali, ako som len chcel, rozkazoval, potreboval. Dnes by som prozaicky konstatoval, ze jazdili "do kolecka". Vtedy nie, vtedy sa jednoducho vracali z nekonecnych destinacii na domovske stanice. Vidim zrazu tie moje neohrabane, hrube, drevene a kriklavo pomalovane vozne, tu "lokomotivu", ktora nevyzerala ako lokomotiva, vidim seba, ako som drzal v ruke cosi okruhleho, co malo predstavovat volant, kormidlo, ktorym som ten imaginarny cestovny prostriedok riadil. Pysny, ze som vedel "odist" a vratil sa a vlaky alebo auta - moja vlakova suprava mala tak neskutocnu podobu, tak nerealisticku, ze kedykolvek som ju mohol zamenit za flotilu lodi, nakladnych aut, mozno, ked ma uz naozaj vsetko nudilo, aj za stado divokych koni - tam stale este boli. Neodisli, nenaburali, vsetko islo tak, ako som si to predstavoval. Fantazia nemala hranic, nesikovny pokus o vlak, ktory sa na ziadny vlak sveta nepodobal, plnil pedagogicku funkciu, znasal vsetky rozmary, ktore ten chlapcek pri snivani v svojej makovicke vyprodukoval statocne a bez namietok.

Takto to mohlo asi vyzerat, ako sa mi necakane prezentovalo, ked som dnes vkrocil za ucelom, spravit si a zobrat si dalsiu kavu von, k rozcitanej knihe. Zle jazyky, ktore mi chcu lichotit, aby som vnukovi bol priaznivo nakloneny, mi zaliecavo tvrdia, ze "on sa uplne podoba na teba!" Tak teda takto to mohlo vyzerat?


Hovno, to nie je vobec pravda, myslim si, ale pri pohlade na tu drevenu drahu dostavam pochybnosti. nie kvoli fyzickej podobe mojho najmladsieho vnuka, kvoli tomu vlaku, ktory nevie ist na elektrinu, nie je dialkovo ovladany, nevyzera ako vlak, pripomina mi skor stado splasenych mustangov - a z nicoho sa ocitnem najprv vyse sestdesiat rokov spät a masinou asociativnych spomienok cestujem cez film s Marilyn Monroe "The misfits" do puberty a usmievam sa v spomienke na pritmie kinovej saly, na tite klasicke drevene stolicky v dlhych radach nevetraneho kina, ako som pchal ruku pod suknu nejakej ten damy, lebo "cestovanim casu" sa dostavam cez dreveny vlak to epochy, kedy sa este nosili sukne.

Ale nie minisukne! Na tie sme museli este par rokov cakat...

They never coma back? Dreveny vlak a drevene stolicky a minisukne mozno ano, urcite, tie casy uz urcite nie!

Len ich podoba, ktora sa podobá i nepodobá, tá sa bude vracať neustále...

150/87/72...127kg
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gabi Gabi | E-mail | 29. března 2014 v 11:19 | Reagovat

To si tak pekne napísal ...ach , jaj, ...je mi smutno, nemám vnučku, ani vnuka... musím spomínať iba pri psoch. Práve pred chvíľou som mladým spomínala, že aj ja som ako mladá takú Amy ( NO) mala a niekto  mi ju veľmi surovo zabil. Pomaly , veľmi bolestivo umierala. Neboli uspávacie injekcie .. Odvtedy nenávidím ľudí, čo dokážu týrať zvieratá. Od týrania zvierat je iba krôčik k týraniu ľudí, ba asi ani ten krôčik nie. :-(
Ten Tvoj vnuk je už naozaj veľký mládenec. Ešte sa dožiješ, že nielen o vláčikoch budete spolu, ale aj o tých sukniach v kinách debatovať. :-D
Chlapi a vláčiky a lietadla, kapitola sama o sebe. :-D ... mám u seba na priváte mladého chalana, práve prechádza výcvikom na rušňovodiča a chodieva za ním jeho kamarát, ktorý končí štúdium  a výcvik za letca. Tak fajnovo sa s nimi diskutuje aj do noci. Vy chlapi ste chlapci stále ... v 5 r. v 23 r...aj v 70 rokoch. Ak mám byť úprimná, práve to na vás milujeme.Neviem ako iné ženy, ja rozhodne áno! :-D
Máš pravdu, tie časy už určite nie, ale iné ÁNO. Tak si treba vychutnať tie iné! Tlak na to už máš v pohode, tep sa Ti tým pádom trošku ešte zrýchli, váha na výšku už tiež začína byť nie tak zlá ...tak hor sa do kina!!! ;-)

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 29. března 2014 v 11:59 | Reagovat

Velmi privetivo napischane! Keiz by to bolo aj tak...(alebo sa hovori "amen"?) ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama