Duben 2014

22.04.2014 kukni 23.04.2014

23. dubna 2014 v 9:50 | King Rucola
Blogový projekt sa dnešným dňom končí a presúva, viď dátum dnešný, 23.04.214, kde je vysvetlenie, aj s novými údajmi. (Links)

Ďakujem za doterajšie vzácne návštevy a dovidenia.

(Kráľovský mluvčí, Jeho Excelencia Lubie d'Or, r. Pána 2014, mesiaca apríloveho, dňa dvdsiateho štvrtého.)

23.04.2014 Oznámenie

23. dubna 2014 v 9:30 | King Rucola
Tento nikým nekomentovaný blog sa z nedostatku povzbudzujúceho feed-back-u presúva.

Tatatatá, fanfáry, bum, bum, bum, bumbarasa bum! Tu tu tú a túú tu.
Sem - tu
Alebo tu tú
Možno aj tu

Či ako ide tá pesnička "Don't crash my tootoo!"?
(Nie je myslený biskukp Desmond Tutu!)
Je to ale skôr baletná suknička toho istého mena z viacero vrstiev tylu!

Tak prípadne dovidenia tu, tu, tu a tam (ratat tam, bum bum!)

Koniec kráľovského dekrétu!

PS Plati len pre aktuálny projekt, kvôli predošlému obsahu, histórii, zostane ešte blog, aspoň teda ten blog, keď už nič iné(!), nezmazaný stáť!

21.04.2014 Konečne poznám správnu cestu!

23. dubna 2014 v 7:00 | King Rucola
Trvalo mi to poriadne dlho! Dni, týždne, mesiace a dlhé roky. Každý deň som sa o to pokúšal. Ako totálne vyhladovelý bezdomovec, ktorý všetko vyžobrané prepil alebo ako životom o jeho úspory okradnutý penzista s malilinkou penziou, ktorí odložili celú ľudskú dôstojnosť a bez akejkoľvek stopy hanby sa prehrabávajú v odpadokoch a neprejdú okolo jediného automatu, aby neskontrolovali tie žlaby, do ktorých by boli mohli padnúť mince, ktoré si ten, čo ich do automatu vhodil, nevšimol a nechal ležať, presne tak zanovito som sa pokúšal, nájsť konečne správnu a jedine možnú cestu životom. Nebolo snáď minuty, aby som sa o to nepokúšal. Aby som sa nesnažil pochopiť, načo som vlastne tu, prečo sa tu všetci moceme a potĺkame, kam mám teda ísť.

Zakaždým, keď som si už naivne myslel, že mám to správne riešenie, že som našiel tú správnu cestu, zakaždým sa mi do toho priplietla nejaká žena! Žena, ktorá ma doslova zviedla: z cesty a ináč! Ako keby sa opakovala história Adama v raji, kde mu nejaká ženská strkala jablko tak dlho od nos, až sa do neho ten idiot zahryzol!

Než to poriadne požuval - mal vôbec už zuby, keď dovtedy žili v raji, museli tam aj normálnu stravu prežúvať? -, mali sme ten celý cirkus na našich ramenách naložený ako vrecia už dávno stvrdnutého a tým nepoužívateľného cementu. Žena nám to spiskala a my sa doteraz aj tak plazíme za vlhkým teplom jej lona. Vždy, ked som si myslel, že to je to pravé, vždy sa tam vynoril nejaký pekný zadôček, oblé pevné prsia, či nevyspytateľné, prekásne oči, plné pery, ba dokonca vtip, duch, krásna reč, ci - takmer neuveriteľné - múdrosť a už som sa valil, hnal a nechal unášať a moje vznešené ciele končili doslova niekde v riti! Namiesto pravej cesty som hladal akúsi neskutočnú bytosť, nejakú princeznu, ktorú som bohužiaľ nikdy nenašiel, len veľmi veľmi podobné modely, u ktorých som sa potom zbytočne príliš dlho zdržoval, zkysol. Nikdy a nikde som nenašiel tú inoformačnú tabuľu, ten "Wegweiser", ktorý by ma nasmeroval na správnu cestu.

Až dnes, konečne, som zostal ako obarený stáť pred tým rázcestím s početnými pokynmi. Jasne mi ukazuje, ktorým smerom dôjdem k cieľu, kde sa skrýva moja vytúžená méta! Už viem, kam mám ísť!

(Snímka z reportáže mojej cesty za poznabím, zhotovená kráľovským reoprtérom, Dr Max. de Bilo-om)

Pôjdem touto cestou, nájdem si ťa, moja žabka princezna! Ale už ju nepobozkám, nenechám sa zviesť, neprebudím ju, nech si ďalej spinká v svojom bahníčku-bahne, kam ma rada vždy doteraz vtiahne - ja nepotrebujem už žiadnu paničku, či veľkú, či maličkú...keď ju nájdem na konci cesty, tak ju nechám, žabičku, nešiahnem jej na p...! Radšej si tentokrát dám žabie stehienka, ako že by som ich nikdy do huby nedal!

Týmto nechutným, ale melodickým záverom (vid verše "bahne-vtiahne" alebo "paničku-žabicku-na pičku") si dovolim priradiť tento rozľúčkový príspevok predsalen k danej téme, ktorá je ešte absurdnejšia, než tieto riadky!

Dovidenia inde...naprl tu, alebo tu tiež? Možno ešte aj niekde inde, ale o tom neskôr, už od tej žabky-kráľovny...

20.04.2014 Obed "Urbi et orbi"

22. dubna 2014 v 9:20 | King Rucola
František nám vinšoval este raz, znovu, pekné veľkonočné sviatky a "dobrý obed"! A kamošké "Arrivederci" ako pozdrav na rozlúčku! Div že nepovedal dokonca "ciaó"! To bol už skutočne vrchol...

Dlhé roky sme sa vždy na Veľkú noc dohadovali, hĺbali - hlavne môjho brata to vždy desne pútalo, zaujimalo, keď sme zasadli k sviatočnej tabuli, sám chcel asi byť niekde v hĺbke duši pápežom! - , čo si tak asi dá pápež na obed, keď skončí ten balkónový prejav.

Dnes to vieme ešte menej zodpovedať, než keď sme sa dozvedeli aspoň o Františkovom predchodcovi Benedettovi, ktorý vraj mal ako "Lieblingsessen" nadovšetko rád "vepřoknedlozelo" na bavorský spôsob. Jeho a moje obľúbené jedlo. On Bavorák, ja miešanec všetkého možného...heslo: "Halušky tiež!"

Ale želat nám, publiku prostému, "dobrý obed", to nám želal zatiaľ len tento František Prvý, súčasný pápež rímsky...

(Foto: Dr Max. de Bile, so zamasteným objektívom kamery telefónu Nokia Lumia.)

Nie sme nejakí veriaci, do kostola chodíme len ako turisti, obdivovať kultúru dejín, hlavne architektúry a na bohoslužby používame kvôli tomu špektáklu cez sviatky televíziu. Ale želanie Františkove bolo take dojímavo dojemne ľudské a dojemné, že sa nedalo, než ho vyplniť. Tak sme neodolali a spravili si "dobrý obed". Po obligátnom "Urbi et orbi" som sa zašil do kuchyne, kde sa už od rána schylovalo k "vepřoknedlozelo" na náš improvizovaný spôsob. Rafinovane som dokončil.

Aj keď tie knedlíky su falšované, nahradzuje ich biely chlieb, žemla a topinkový chlieb, čo ale na chuti vôbec neuberá, len na práci, pracnosti, bol to obed naskutku sviatočný, ako sa ¨na Veľkú noc patrí - a ako nám to František prial!

Čo s mňa týka, môže sa to ešte dlhé roky a častejšie opakovať, takéto sviatky!

19.04.2014 Hladanie a princezine hladanie

22. dubna 2014 v 8:00 | King Rucola
Velkonocna nedela! Väcsina ludi hlada v tychto zemepisnych koncinach tento den vajcia.


Tato mlada dama ma uz "cojones", uz ich hladat - tie vajcia - nepotrebuje. Hlada nieco ine - stastie sveta?

49. sura Koranu (vraj) znie: "Kto stastie sveta honi, najde ho na chrbte koni!"

(Tento citat z koranu visel zazltnuty dlhe roky v reklamnej vitrinke na stlpe v tych casoch jedineho "mrakodrapu", povestnej budove v Bratislave, popularna budova dodnes, i ked uz chatra v strede mesta, tzv. Manderlak- Bolo to tam dlhe roky ako putac, dnes "flyer" alebo "flajer" pre jazdecky klub kdesi v Petrzalke.)

18.04.2014 Karfreitag - pôstna hostina na Veľký piatok

19. dubna 2014 v 8:30 | King Rucola
Motto: Nie je nikdy k zlosti, keď tlstý mních sa postí!

Pôstu a vynachádzavosti kláštorných bratov vďačíme - knihomoloví knihožrúti môžu hravo dokázať - za mnohé chválitebné recepety, vymoženosti súčasnej kuchyne.

Nie som vyložený knihomol, čo sa kuchárskych kníh týka, ale tých je novšou dobou neúrekom. Varenie a preto aj konzumácia kuchárskych kníh, prežíva v súčastnosti ozajstný búm, skutočnú explóziu kníh k najrozličnejším aspektom, týkajúcim sa pestrej tématiky varenia. Varenia zdravého, gurménskeho, vegetariánskeho a podobne.

Mal som náhodou možnosť, zaoberať sa týmto javom počas mojej intenzívnej nečinnosti v hĺbke archívu národného múzea v Zürichu. Naďabil som tu náhodou na staré kuchárske knihy a ponoril som sa do receptov nie práve zrozumiteľných, ale vtiahlo ma to, ako keby vodník ťahal hladnú dušičku pod pokličku, že som sa ledva vedel vynoriť opäť na hladinu súčasného normálu. Okrem toho, že pre labužníkov sa nájde v historických čítankách množstvo lákavých ídeí, námetov, ponúk k experimentovaniu, je takéto štúdium aj veľmi poučné. Dozvedel som sa napríklad, co by ma nikdy nebolo bývalo napadlo, že šunku, ryby, či klobásky zapečené v cestíčku, pekne zlatistom, už farbou lákavom, vďačíme práve pôstnému obdobiu!

Rafinovaní páni mníši, aby nebodaj nemuseli trpieť počas prísneho pôstu hladom a aby v kláštore uvarené pivo nezkyslo, nesplesnivelo - veď práve skladovanie potravín a nápojov bol veľký problém - a chutilo, pretože na lačný žalúdok také pivo alebo riadne ťažké červené víno nie je práve ten hit, vymysleli si tú prefíkanú fintu so zapekaním mäsa do cesta!

Navonok, pre veriacich, ktorí sa museli mäsa vzdať (carnevale, s bohom mäso, tak znie bojové heslo na začiatku fašiangov, karnevalu), pokorní a zbožní mniši schovávali, lepšie povedané "maskovali", zakázané mäso zapečením v chlebovom či akom už ceste a tak jedli ako ostatni veriaci naoko "len" chlieb. Hlavičku musí jeden kuchár mať!

(Autentická dobová reportážna snimka. Autor, Dr Max. de Bile, bol pri kráľovskej hostine osobne prítomný.)

Tak sme včera aj my, ako samovymenovaní, prísni mnísi, dodržiavali na tento historický spôsob pôst, dôsledne v kläštornej tradícii aj u nás doma, čo sa však s lososom v pôrovej, medvedím cesnakom korenenej hustej smotanovej omácke, zabalenom v krehkom jemnom ceste v peci zapečenom do zlatista, varenými zemiakmi a zapíjané výborným vinom vinice mestečka Yvorne, z vinohradov od ženevského jazera, (žiadne lacné omšové víno!), dalo ešte úspešne ľahko zvládnuť...(Možno len ten "amber", to ťažké svetločíerne kláštorné pivo nám chýbalo, lebo už nám zavreli obchody...)

NIekdedy sa skutočne knihomolstvo opláca! A ako koruna všetkých pôžitkov a aj aby sa splnilo bilbické "nielen chlebom, ale aj slovom božím je človek živený", ešte aj výborná kniha ako to najlepšie korenie k tomu a sviatočná pohoda sa dostavila aj napriek daždivému dňu, ktorý následoval po včerajšom azúrovo modrom dni, do poslednej bodky. Bodka!

17.04.2014 Zelený štvrtok

18. dubna 2014 v 7:30 | King Rucola
Zelený štvrtok; špenát, sa tohto roku nekonal.

(Foto Dr Max. de Bile, minutu predtým , než sa jedlom takmer zadrhol.)

Pepek námornik bol niekde prílíš daleko na lodi, takže celá ťarcha spočívala na pleciach medveďov s ich medvedím cesnakom a nejako podozrivo nazelenlými nudlami s upečenou treskou.

Štastné a veselé sviatky velkonočné(

16.04.2014 Streda naozaj skareda

17. dubna 2014 v 10:29 | King Rucola
Uz stoji! V plnej "krase", sakredy ako noc. Ako keby ich tu nebolo uz predtym dost!
Dovliekli ho z Rostocku, nie ako som povodne myslel a udaval, ze z Hamburgu. Ti byvali vychodni Nemci sa mozu dobre smiat z nafukanych bohatych obyvatelov Zürichu, oder? Spravili dobr kseft!


Neda sa k zeriavu vojst autom a peso sa mi kvoli takej blbosti dnes nechcelo.

Auto zahyba smerom k slavnej Bahnhofstrasse, za malovanym domom vpravo sa mihne ten nestastny zeriav. Potom krizuje tu pychu zürisskych obchodov okolo velkeho nakupneho domu a mizne znechutene v hlbinach Zürich-City.

Tí páni konšelé asi zblbli úplne! Malá defenestrácia by nezaškodila! 700 000 frankov!

15.04.2014 Gratulacia

17. dubna 2014 v 7:31 | King Rucola
Citát môjho komentáru na blogu http://www.lojzojago.eu/
[11] Nepotrebuje! Ma platny sobasny list! Vysvetlim
:
Pri nejakom okruhlom jubileu sme sa (malomestiacky) rozhodli, uverejnit manzelke pozdravny, blahoprajny inzerat v najrozsirenejsich novinach CH. (Tages-Anzeiger.ch) Inzerat znel priblizne - original by som musel hladat - takto: "Nas Hängebauch-Schweinchen - (oficialny to nazov pre vietnamske prasiatka maleho vzrastu a visiaceho bruska v nemcinie) - dnes doziva x-rokov. K tomu jej prajeme vela stasti, atd. ..Tvoje prasiatka."

Deti podali tento inzerat a poobede som dostal z redakcie telefonat, ci sa nejedna o omyl. Ked som podozrenie vyvratil, asi k uzasu pani redaktorky, tak inzerat vysiel. Cize sobasny list staci, zbrojny pas treba obstarat az neskor...

Koniec citátu.

Obrázok prasiatka a kocúrika mi túto prihodu spred rokov dnes živo pripomenul.

* * *
Podobne som si nahodou spomenul na cas pred okupaciou Ceskoslovenska v 1968. Môj Schwiegervater neustale hovoril,
"Uvidis, ze pride Rus a zabere nas!" Strasne sme sa mu my mladi smiali. Kto by uz v tomto storoci nieco take urobil, kto by to ocakaval. No poucili sme sa dostatocne...

Co si asi tak rozpravaju teraz Ukrajinci?

Uz sa asi klepu, pretoze NATO prdlozili dokazy o infiltracii neoznacenych bojovnikov, ktori sa zdrzuju na uzemi byvaleho sväzu. Zapadne agentury prinasaju prve fotky tychto bojovnikov ako nevyvratitelny dokaz, vid situaciu pre vojnou v Iraku.

(Dr Max de Bile fotil tajne teleskopickym objektivom, pod nasadenim svojho zivota dna pätnasteho, v aprili r.P. 2014)

Väcsinou su vyzbrojen' automatickymi zbranami cervenymi, vid obrazok.

14.04.2014 Hlodajúci červík

16. dubna 2014 v 7:40 | King Rucola
Bohužaľ zase raz začínam vlastným citátom, zrejme som narcis!

Začitok citátu:

[5]Myslim, ze cela medicina je podvod. Prave sa zaoberam, co zaoberam, robim dlhotrvajuci pokus - raz, ked som bol nocny straznik v nemocnici, som nasiel v laboratoriu napis, ktory by sa hodil ako zivotne motto: "Nevypinat, trvaly pokus!" - , ci tie lieky maju vobec nejaky vplyv. Momentalne ich beriem-zeriem, ale potom si dam zase obdobie bez. Uz som to raz spravil a vysledok bol nijaky, signifikantny rozdiel nebolo vidiet. Tentokrat akribicky vsetko znacim a zostrojim graf, posudim a potom vniknem s automaticlou zbranou do tej luxusnej a drahej nemocnice a urobim asi poriadok vtej sarlatanskej vede! Tabula rasa sa to myslim aj nazyva...

Koniec citátu, inkluzíve preklepov.

Ako a prečo to tu vôbec uvádzam? Komentár bol určený k otázke, či lieky, ktoré mám brať kvôli vysokému tlaku pôsobia.
Nepôsobia, nezaberajú. Veď tie chúdiatka pilulky, tabletky, ani nemôžu. nemajú šancu! Veď aj ako, keď pán pacient spí asi tri hodiny, lebo celú noc má nos strčený v akejsi pokútnej a nadovažok ešte aj lekárskej knihe a aby sa nezadusil, hádže si do frňáku jednu goloázku za druhou! (Gauloises, franzúske cigarety so silným tabakom.) Proti hladu, lebo rozkaz dňa znie schudnúť, slope jednu kávu za druhou! Aký to potom div, že ráno má už o trištvrte na sedem tlak krvi 167/106/75! Pomaly aby knihu zavrel, hoc i nedočítanú a poobzeral sa po trvalej ubytovni pod rašiacou jarnou trávou. Byt bez výhliadky, zato ale relatívne tichý, i keď zrejme trochu príliš vlhký.

Knihomol jeden debilný! Načo číta vôbec? Prečo a snaži cpať do seba kadejaké hlúpe múdrosti, keď si nevie ani ľahnúť, nožičky vystrieť a pospinkať si, s tou hlúpou výhovorkou, že na to nemá čas, idiot!

Zrejme číta text len ako "sexuálnu náhražku", hltá stránky a ukája sa na nich, skrýva sa medzi riadky pred postelou, ktorú necháva vychladnúť, ktorá ho necháva chladným, zima preniká všetkýmmi škárami napriek rozhorúčenej očakávajúcej žene, rozcapenej rozvalenej na belostných poduškách! Odbavuje sa tento psychopat čítaním? Určite! Keby nepreskakoval tie strany, kde mu vedátori radia, ako zdravo žiť, keby sa dychtivo neponáral len do tých statí, ktoré píšu o státí penisov mohutných, tak by si mohol v zdraví užívať inej príjemen teplej vlhkosti než skýta dno hrobky. Ale bavte sa s nim o tom, týmto debilným idiotom knihomolom Ottom! Otto Versand do vzduchoprázdna, osud a cieľ neminie, všetko vysokým tlakom raz pominie.

Tu našepkal mu Bücherwurm-knihomol (ktorý zrejme už autorovi nahlodal mozog!):

Zakážte konečne knihomolom a ľudu pospolitému čítať! Hor sa stavať barikady, urobme si vlastný MEJDAN!

Knižné červy
do rezervy
hoci porod asi boli
vyrastú z nich knižné moly
(Snímka Dr Max. de Bile elektronickým mikroskopom, Kráľovské laboratórium na hrade Jeho Veličenstva Kráľa Rucolu,
Zürich april r.P. 2014)

Záverom posledná vážna varujúca hláška
Knihomola uštipla helikoptérina pramama vážka
Dumá on nad života podstatou
Voda hučí rozšírenou prostatou

13.04.2014 Komu zvoni hrana

14. dubna 2014 v 7:25 | King Rucola
Na kostolnej vezi vpravo na zabere su najväcsie hodiny v Europe. Cifernik ma priemer 8.5 metra.

(Fotograf Dr Max. de Bile, ktoreho ruka s kamerou je zvecnena)

Vlavo postavila cerveno-zelena vlada Zürichu, ktora tu panuje uz vyse pätnast rokov, zrejme svoj symbol: hrzdavy zeriav.

Ale cela ta symbolika je zrejma az teraz, po dodatocnej uvahe. Najväcsie kostolne hodiny v Europe, cize aj v EU!
Zeriav sa zakerne zakrada, blizi a dufajme, ze ich naberie. Symbolicky za celu Europu.

EU, tvoj cas sa blizi, pomaly ti odzvanaju...(?)

12.04.2014 Rozum v hmle

13. dubna 2014 v 11:11 | King Rucola
Mesta v oblakoch sa vyskytuju len velmi sporadicky na zenite. Boli tam kedysi bez konkurencie dve: Praha a Bratislava. neskor k nim casom a (zivotnou?) skusenostou pribudol este mimo inych aj Zürich. Ale tie dve prve mesta uhasinaju pomaly v oblakoch spomienok a nenavratnej historie a to tretie v poradi, Zürich, zacina zanikat v hmle. Zahmlieva sa, pohlad na toto male velke mesto sa zastiera. Vyparmi chorobnych mozgov. Zastieraju panoramu tohto mestecka, najväcsieho vo Svajciarsku. Mozgy, ktore stracaju logicky usudok o miere a pomere, o zdravych relaciach. Nielen v tomto priklade a jeho probleme, aj inak...


Za tuto kravinu, hrdzavy stary zeriav z hamburskeho pristavu vyhodilo mesto vyse sedemsto tisic frankov! Este ho len stavaju, nie je ho dobre vidiet, pan dvorny fotograf Dr Max. de Bile to fotil z hybajuceho sa auta na krizovatke v plnej premavke, pretoze v mieste stavby ja pesia zona, kam mozu len auta dodavatelov a eletkricky. Konkuruje svojou tridsat metrovov vyskou len zidalky tym trom slavnym kostolom, z ktorych je na zabere len jeden, tzv. "Fraumünster", s oknami malovanymi samotnym Majstrom Chagallom. Zeriav este nie je hotovy a po Vianociach bude zase demontovany. Kam pojde asi potom tento "vzacny" kus pristavnej romantiky? Do zberu? Do muzea asi sotva. Sedemsto tisic frankov!

PS Pocuvam prave, kym pisem tieto riadky, Slovensko1, kde lici slovensky a medzinarodny pilot kapitan p. Tapuska svoje zazitky z leteckeho zivota a aj zvlastneho z jeho hobby, kedy sa dal na fotenie mrakov. Nie zo zeme, ale z vysky jeho Boeingu. Su vraj uplne ine, ale ako perinky ich nemoze odporucat, nakolko energie v tychto su v stave znicit aj lietadlo, co tak ptom muzatko, ktore by a chcelo v nich vyvalkat, ked to na pohald vyzera take lakave. Preto je to asi s tymi mestami v oblakoch nanajvys sporne, ba k zaniku, nezdaru odsudene...len na snivanie vhodne.

11.04.2014 Chorý deň

12. dubna 2014 v 10:00 | King Rucola
Pamätný deň, nakoľko som abolútne nič nerobil, len čítal. Ale pamätný nie je tým, to nie je u mňa nič zvláštneho. Takých dní mam viac než dosť v mojom živote, skoro sa dá povedať, že tvoria väčšinu, ciže nič zvláštneho. Dnes však spojené s prvou indispozíciou ináč neustále veselo a okoliu priaznivo naľadeného človiečika, známeho pod označením MK. Preto teda "pamätný deň", bohužiaľ v negatívnom zmysle.


Jeho nohy! Zriedkavo doteraz tak okate vystavené širšiemu publiku, pretože chladnejšie počasie vyžadovalo tzv. fusak, vrece na nohy, kombinácia z nemeckého "der Fuss"-noha a "der Rucksack"-vrece, pytel na chrbát. Teraz už to netreba, teraz treba zobrať "nohy na plecia", nie ruksak a ísť konečne von, panujú letné teploty.

Lenže toto práve dnes neišlo: ja lenivý a prežratý pri knihe a človiečik prvý raz - dúfam, že aj poslednýkrát - chorý!
Tak len vystrkoval nôžky ako čertík rôžky, tie by aj chceli von, ale majitel dával prednosť liečivému spánku.


Detail neposedných nôh v spánku.

Tlak, váha: kvôli chýbajúcemu zariadeniu - pani doktorka nemajú také hovadiny ako je váha a tlakomer! - nekontrolované.

10.04.2014 Pes

12. dubna 2014 v 9:08 | King Rucola
Pes, vlastne nie hociaký pes, ale zrejme to bol ten z Baskervill-u, ma včera do lesa nepustil. Aj tak dobre, aspoň som si spomenul na to, že strašne nemám rád číslo štyri a nikdy som poriadne nevedel, prečo. Vďaka tomu psovi som na to prišiel!

"The Hound of the Baskervilles effect".

Zaujímavé, že som vedel, že číslo štyri je v Japonsku akosi nevitané. Ako najväčšia netaktnosť plati napríklad priniesť hostitelke štyri ruže či iné zeleniny, nikdy sa neservíruje na stole pre štyri osoby, štyri ako také je akosi tabuizované. Vraj preto, ze v japončine a čínštine je štyri výslovnosťou identické so slovom smrť! Tolko moja múdrosť. Len som nikdy netušil, kam to až siaha.

Pomaly. keď pozorujem snímku môjho fotografa p. Dr Max. de Bila, ktorý odvážne vyfotil detail predných nôh psa, ktorý mi zbránil vstupup do lesa, sa už ani nečudujem, že tento má niečo s tým hore spomínaným efektom spoločného!

V slávnej prihode autora Sir Athur Conan Doyle sa zaobera Sherlock Homles s psom-netvorom, ktory straši okolie tak, že ak sa dobre pamätám, vyľaká na smrť majiteľa zámku, alebo tak nejako. Pretože Sir Doyle bol ináč aj úspešný lekar, tak sa treba zapodievať otázkou, čo bolo vlastne príčinou toho letálneho šoku. Či to bola povera, šok, alebo stres, ktorý definitvne vyradil z prevádzky srdce onoho šlachtica, alebo len čistý výmysel autora. Asi pred dvomi-tromi rokmi sa tým začal zaoberať aj nejaký americky lekar-výskumnik a prichádza na základe štatistických porovnani, že jestvuje podozrenie, na základe ktorého sa da signifikantne usudzovať zvýšená úmrtnosť aziatských obyvateľov USA práve štvrteho každého mesiaca, zrejme práve pod vplyvom stresu, vyvolaným strachom z čísla štyri. No tak!

Tak ako my "bielí" sa obávame podaktorí čísla trinásť, tak teda Japonci, Ćíňania a aj Kórejci čísla štyri. Slušné hotely, nemocnce a odobné budovy nemajú štvrté poschodie, ako aj u nás s najde neexistujúce trináste. Povera či nie, ale prečo zbytočne vyvolávať stres?

Len to ešte stále nevysvetluje, prečo ja osobne nemám rád čislo štyri.

Tlak som si radšej dnes ani nemeral, načo zvyšovať stres a váha? Tú si zmerať neodvážim, jedol som príliš výborne a do lesa som teda kvôli psovi neišiel...

09.04.2014 V lese

11. dubna 2014 v 10:55 | King Rucola
Som chcel raz pisat o prirode, tak som sa vybral do lesa...daleko som - ako mestsky clovek, zatazeny predsudkami - nedosiel.

(Jagdbild Dr Max. de Bile, dvorny fotograg Jeho Velicenstva)

Na pokraji ma privital "mocny lesu pan" a dalej sa pisat nedalo...(Pokracovanie pride po vylizani ran sebavedomia!)


158/96/75 vaha konstantne vysoka, ako tlak!

08.04.2014 Sezona zacala

9. dubna 2014 v 2:00 | King Rucola
Kazdorocne netrpezlivo ciha pocetna mlsna cast ludstva na prve cerstve spargle. Konecne su tu, konecne zacina sladke trapenie. Klasicky sposob, len s holandskou omackou, pripadne sunkou? Nieco specialne? Alebo prozaicke cestoviny, ci len salat? Alebo dokonca s cokoladovou omackou, ci v cokolade?

Ale predbezne je trapenie dlheho cakania vykupene vysokymi gurménskymi pozitkami...

Skupinovy portret: (Zlava) Robert 15, Jan 14.8, Alexander 16.2, Michal bez udajov, Jozef 13.9
(Snimka: Dvorny fotograf Dr Max. de Bile, 2013)

Bujni a mlsni pozivacnici sa mozu vyzivat bez rozdielu pohlavia...

158/106/85

07.04.2014 Tlak prijemne prekvapil

8. dubna 2014 v 8:00 | King Rucola
Povodne som chcel pisat o (ne)malych radostnych udalostiach. Cize vlastne uz ziadny "dennik". Dlho mi to neslo. Najst nieco pozitivneho, o com by som chcel pisat, bolo asi rovnako tazke ako pre redaktorv dennych sprav v rozhlase a televizii, kde prevladaju negativne zvesti, trhaky. Prijemne spravy nezaujimaju, je vseobecne uznavany trend. Alebo inac vyjadrene: Chces dosiahnut dobre posluchacske ci divacke kvoty, nezostava nic ine, len niecim sokovat.

Mna uz dlho sokuje moj krvny tlak. Od tej tzv. mozgovej prihody mam zrat pilulky. Tak ich beriem uz dobre dlho. Cim dlhsie ale zabrdam do toho chemickeho bahna, tym viac - akoby na zlost - nachadzam texty, vsetko "odborne clanky zasluzilych vedatorov", kde zacalo byt modou uvadzat kadejake rady, pokyny, navody, ako sa tym chemickym kyjakom vyhnut, ako sa udajne vyhnut da. Na najvyssej priecke, na prvom mieste, figuruje pohyb. Hned potom pride schudnutie, v modernej slovenciny mna rozveseluje to rcenie "ubrat, znizit hmotnost". Ja som vyrastol s vahou a kilami, o hmotnosti sa clovek vyjadoroval v inych suvisoch, nez s obezitou a chudnutim. Raz na dlhsich cestach sa stalo, co sa stat muselo. Tabletky boli minute, nemal som nic pre moj hladny dusevny zaludok, cim by som mohol upokojovat ten podvedomy, stale pritomny strach, ktory jednemu naockuju lekari. Vsetky pokusy, zohnat si tie predpisane lieky stroskotali na slove "predpisane". Len na lekarsky recpet, na predpis. Kazdy vzorny lekarnik sa drzal predpisu a vyzadoval predpis. K liekom som sa nedostal. Zufale telefonaty, nemoznost, dostat sa k faxu, kde by sa vynoril z jeho utrob pozadovany recept, dlhe cakanie na balicek so zaslanymi liekmi viedli nakoniec k tomu, ze som zacal uzkostlivo sledovat moj krvny tlak. Kedysi davno kupenu masinku na meranie tlaku krvi som hmohol konecne amortizovat. A hla: Vysledok bol viac nez prekvapujuci, napospol pozitivny. Oproti dobe, kedy som pilulky pozieral a casu teraz, ked som ziadne nemal a teda brat nemohol, som nezistil ziadny rozdiel!

Vsetci ma "utesovali" v zmysle, ze to je este asi ista zotrvacnost, to este posobia tie lieky. Ked tato zotrvacnost uz dlhsie trvala, tak sa kritici zhodli, ze to teda nie su vhodne tabletky ktore mam brat, ze by som mal vyskusat ine a ine. Kazdy rovnako postihnuty sa poponahlal s vyhlasenim, ze on presiel aspon tromi, styrmi typmi, nez sa ustalili s jeho lekarom na jednom, ktory skutocne zaberal.

Aby som to teda cele skratil: Kazdy si melie svoje, ako mu to prave pasuje do kramu. Aj ja budem!

Jedine pohyb ma asi vyznam! Uz len pre jednoduchu logicku uvahu, ze pohybujuce sa mrtvoly vidi clovek len ked sa pohnu pod vplyvom termickym premien, alebo ked ich vezu na citnorin. Sami o sebe mrtvoly pohybu prilis neholduju.

Tak teraz sice mam naporudzi riadne mnozstvo liekov inkluzive suroveho cesnaku na ranajky, ba podmienene sezonou aj cerstvy medvedi cesnak, ale tlak stupa a stupa. (Viem, hovorili vsetci: tak to nie su vhodne, mal by si vyskusat, atd., atd.)
Ale potrepem sa kvoli takej blbosti k lekarovi? Namiesto toho sa trepem kazdy den niekam, kde sa da akosi volne pohybovat. Väcsinou teda na luky alebo do hory, kde sa potkynam na korenov uctihodnych stromovych velikanov. Na luke zase riskujem, ze sliapnem do kravskeho hovna. Obcas vedie moja zdravotna trasa polnymi cestami, dokonca velmi udrzovanymi, kde sa da nastolit aj urcite ostre tempo.

Tak sa stalo prave dnes. Zo zvedavosti cloveka poznaceneho urcitym zamestnanim sme boli zvedavi, ako pokrauje stavba tej kozmickej lode, ktora bude prevazat slonov. (Sloni su uz v nej ubytovani, aby si udajne mohli na nove prostredie zvyknut, kym to slavnostne v juni odstartuje.) Lenze necakany hacik bol v tom, ze kvoli stavbe boli nam zname stare cesticky uzavrete, zrusene. Cize obluk narastal a narastal, pomaly sa zacalo slnko schylovat za stromy a museli sme do tmaveho lesa. Poznal som topografiu z casov, ked som bol este udajne zdravy, kym teraz som udajne chory, ale ze to bude tak strasne, nekonecne dlhe, tiahle a potom zase krkolomne strme stupanie, co nas na ceste k autu caka, na to som uz davno zabudol, take nieco som si ani vo sne nevedel predstavit. Kedysi - ked som bol teda udajne zdravy - mi to asi ani len nenapadlo, ze je to nejak obtazne. Ale to som mal aj o dvadsat rokov menej...

Vidina flaskoveho piva, ktore, kedysi este snad aj chladne, v aute na nas cakalo ako pokal vitaza. Tak sme zostrili tempo, zrychlovali, ako sa len dalo. Premoceny v tom ziarivom svite zapadajuceho slnka som pokrivkaval za predo mnou v dialke miznucim partnerom, nadaval som si, ze ako som mohol zvolit tuto strasidelnu trasu, preco sme sa radsej nevratili kym bol cas, fucal som a kazdych par metrov zastal a uvolnoval sa. Vytuzenym a tazko zasluzenym pivom v aute som sa potom takmer zadusil, ako dychtivo som sa ponaral cez uzke hrdlo flase do nej, v snahe utopit sa v tom pive.

Doma, konecne doma, som si z trucu zmeral tlak - a tu bol ten sok, ktory spominam na zaciatku a ktory potvrdzuje a zaroven aj vyvracia vseobecne teorie. Pulz som mal samozrejme strasny, ten sa tak rychlo neustali, neznormalizuje, nakolko nie je politicky, lez vykonom motivovany. Ale ten tlak som mal podstatne nizsi, nez ten zmerany niekedy pred obedom, ked som sa este vyvaloval s knizkou v kresle.

170/107/86 merane v klude doobedia, tak, ako sa ma, podla "predpisov"
148/91/103 po vycerpavajucom, namahavom vystupe a v svalovej horucke!

Viem nie je to ukazkove, ale je to slubne. Ked takto vydrzim, tak zachvilu alebo skapem, alebo splachnem tie chemicke hovadiny dole hajzlom...pani doktori!

Kozmicka lod pre slonov. Severna fasada.
(Foto: Partnerka Dr Max. de Bila, dvorneho fotografa Jeho Velicenstva, krala Rucolu, zhotovena pocas dlhej a vycerpavajucej kralovskej expedicie do hlbky tajomnych lesov jeho obory. Publikovanie povolene Kralovskou dozornou radou.)

Kozmicka lod rastie - tlak krvi klesa, srdce radostou plesa - a farmaceuticky priemysel sa klepe o svoje zarobky.

06.04.2014 James Joyce

8. dubna 2014 v 7:30 | King Rucola
Zaujimavo naskocil a zaskocil (ako nahradnik) prave James Joyce, aby zachranil toto uprsane pocasie. Vypocul som si na stanici Slovensko1 "Palenicu" Borisa Filana, vysielanie, ktore kazdu sobotu netrpezlivo ocakavam. Ku koncu presiel Boris cez kavu, rodinnu firmu a tradiciu kavy Illy, kavovu univerzitu v Trieste, k tomuto slavnemu spisovatelovi, ktory velku cast zivota stravil prave v tomto jadranskom meste. Podobne, ako sa dlho zdrzoval aj v Zürichu, kde po nom dodnes vidiet rozne stopy. Tu je i pochovany.

Pamätal som si dost hmlisto, ze som videl na cintorine pri zoologickej zahrade, cintorin sa vola Fluntern, ako tato cela cast Zürichu, raz davno hrobku spisovatela. Akasi jeho socha tronila na travniku, kde nad hrobom lezi kamena doska s jeho menom. V nemcine a anglictine vyzvanie pre navstevnikov, aby nevstupovali na hrob. Teda na travnik, alebo kam?

(Pomnik James Joyce na cintorine Fluntern, Zürich. Foto: Dr Max. de Bile, dvorny fotograf Jeho Velicenstva s jeho manzelkou, ktora to fotila.)

Boris v sobotnej relacii spomina samozrejme spisovatelovu bombasticku knihu "Ulysses" (Odysseus), ako tazko ju bolo dostat, ked uz konecne vysla, ako ju neuspesne zhanal. Zahanbil som sa v duchu, pretoze ja som si kedysi kupil anglicke aj nemecke vydanie a dodnes neprecital, hoci je to jeden z klucovych romanov minuleho storocia, akosi medznik modernej literatury.

Neviem, ci pocit viny, ale spontanne som sa rozhodol, po rokoch hrobku vyhladat a pre Borisa ju vyfotit. Mrholilo, bolo velmi nevludne po tych krasnych slnecnych nastupoch jari. Ako stvorene na navstevu cintorina. Ako pokanie, lebo kym som dopisal akesi riadky k tejto teme, zjavila sa manzelka a hovori: "Myslel on tuto knihu?", pretoze predtym som sa stazoval, ze ju urcite nenajdem. "Ano," hovorim jej, "to je urcite to anglicke vydanie. Musim to hned zacat citat!" Otvorime spolocne prve stranky a nejako sa cudujem mojej anglictine!

Az po niekolkych vetach mi zaplo, ze do kelu citam...slovensky preklad Ulysses! Takze dnes je uz naozaj vsetko mozne...


(Pomnik James Joyce na cintorine Fluntern, Zürich. James Joyce a King Rucola s cigaretami a palickami. Foto: Dr Max. de Bile, dvorny fotograf Jeho Velicenstva s jeho manzelkou, ktora to fotila.)

Pri cigaretke som to potom prediskutoval, takpovediac ako kolega s kolegom, cudujuc sa sebe a celemu svetu...

05.04.2014 Panoráma

7. dubna 2014 v 1:29 | King Rucola
Nerozhodný deň, nerozhodný záber nerozhodnej krajiny.


Normálne by tu bolo príjemne a výhľad na alpskú panorámu. Nad hlavou lietava asi dvadsať jastrabov. Dnes nič, útlm total.

K tomu aj:
156/107(!)/78 o siedmej ráno
178/105/75 niekedy večer

Ohromný deň!

04.04.2014 Cislo 69!

5. dubna 2014 v 12:25 | King Rucola
Normalne u mna cislo sestdesiatdevät vyvolava problematicku asociaciu zo sféry skor pornografickej, pri ktorej sa ja ako i viaceri budu asi velavyznamne uskierat, pretoze asociacia sa lisi od nejakej ciste matematickej alebo nejakej jednoduchej, najkor ziadnej asociacie. Dnes je tomu trolilinku inac. Vdaka takejto blbosti:
(Zdroj textu http://www.sme.sk)

Primátor Slafkovský postoj nezmenil. Vstup ruskej armády na Krym, územie zvrchovaného štátu, je pre neho neprijateľný.
"Nedokážem sa stotožniť s predstavou prítomnosti predstaviteľa armády, ktorá porušuje medzinárodné právo, na mierových oslavách... Kto si nepamätá dejiny, je odsúdený si ich zopakovať. Nemecko zorganizovalo v roku 1935 v Sársku zmanipulované referendum a pripojilo ho k sebe. Paralela Ruskej federácie a Krymu je rovnaká," vyhlásil.
Slafkovský ocenil úlohu Sovietskeho zväzu a Červenej armády v bojoch proti fašistickému Nemecku.
Tvrdí ale, že neodmietol zaslúžilých žijúcich veteránov osloboditeľskej Červenej armády, ale účasť reprezentanta inej armády, jej krajiny a súčasnej politiky.

Datum "stvrty april" mam akosi od detstva vtlceny a navzdy zapusteny v hlave. (Inac som v datumoch slaby, pamätam si len moje narodeniny, ostatne nie je dolezite, nie? No dobre, este par ich mam, pretoze su take jednoduche: Francuzska revolucia 1789, to sa sa lahko zapamätat, tiez 1620 sa mi zapacilo kvoli jednoduchosti a 1415 je podobna ciselna "minirada" ako 1789. Viac datumov ozaj nie. Napriklad nejaky krasny je zo svacjiarskych dejin, vraj "za stvrthodinu dve"! Alebo je to naopak? Stvrt hodiny po, teda 14:15 - ako ten nas Majster Hus? Uz mam v tom okamzite chaos! Tusim, ze sa aj v hodine uz mylim, zrejme sa jedna o rok 1315!)

Ale "stvrty april" ostane uz navzdy. Oslobodenie mojho rodneho mesta, Bratislavy. Cudne, nie? Co ja s tym mam, ved som bol zrejme v detskom kociku, evakuovany v Zlatych Moravciach, daleko od "frontu". Dnes, detskemu kociku znacne odrastly, sam ho tlaciaci a nadavjuci pritom, lebo sa to pricasto uz opakuje a nudim sa pritom, ma napada ta pointa, prihral mi ju nevedomky sam pan primator Liptovskeho Mikulasa jeho frazou, ktoru pocuvam novsou dobou az pricasto:
"Kto si nepamätá dejiny, je odsúdený si ich zopakovať." (Hlavne najnovsie v susvislosti tej krymskej prihody!)

K tomu len tolko: Ten, kto pozna dejiny by konecne mal vediet, ze sa nikdy nic nezmenilo, vsetko tu uz bolo, vsetko sa bude znovu a znovu opakovat. Ludstvo je na rozdiel od zvierat bestia, ktora vie byt umyslene kruta, pomstiva, pre radost zabija aj ked nemusi. To slusne vychovane zvierata nerobia!

Z casu na cas sa v melancholickej nalade ludia rozpamätaju a - jediny rozdiel so zvieratmi? - vzdaju poctu padlym, mrtvym, aj tym, ktorych smrt vlastne sami zapricinili. Zabaranovat niekomu v tomto pokani povazujem za absolutnu blbost.

Tu, kde zijem, som si musel spomenut na moj "datum", pretoze otec mojho zata ma den predtym narodeniny a casto mu vinsujem tak, ze si robim srandu a napisem mu, ze sice gratulujem, ale k "oslobodeniu Bratislavy", co ho vzdy dokonale zmätie. Tento rok som si - na rozdiel ludi z Liptovsekho Mikulasa - pozval aj hosti, ktori nemaju priamo pravo, slavit toto sestdesiatdeviate vyrocie oslobodneia Bratisalvy, ked uz tam sam nemozem byt: Mimozemstanov.

Pristali vzorove, taktne v ustrani, aby nerusili, medzi stromami pralesu, nedaleko ktoreho byvam.

Vesmirna lod mojich mimozemcanov. (Fotografia Max. de Bile, dvorny fotograf Krala Rucolu.)

Nasiel som ich tam pri zdravotnej prechadzke a velmi som sa potesil. Vzhladom k ich kulturnej urovni sa chovali velmi velmi dobre. Ich elegantnu, trochu excentricku lod, som obdivoval uz pri ich prvej, neoficialnej navsteve. Ale ich deti som mal moznost, spoznat prvy raz. Prekvapila ma ich hravost a napadna podobnost s väcsinou obyvatelov nasej planety.

(Hrajuca sa rodinka mimozemcanov. Foto: Max. de Bile, skrytou kamerou z velkej dialky.)

Bohuzial som ich nesmel filmovat, tak len jedna tajna snimka, rozmazana. Asi uz prebrali toto bezpecnostne opatrenie od nasich "prominentov", ktori sice vytrubuju ze sa im narodili pitomkovia, ale väcsinou maju ksichty rozpixlovane.

Ale pridite sa sem sami presvedcit, su to velmi mili ludia, ked uz pre nic ine, tak o to, ze o politike nevedia absolutne nic a problemy riesia ako ludia, hrubou silou...a ta ich vesmirna lod stoji za videnie.

(Moj dnesny tlak sa tiez necha vidiet: 161/99/74! Rozculil ma ten Mikulas?!?)