18.04.2014 Karfreitag - pôstna hostina na Veľký piatok

19. dubna 2014 v 8:30 | King Rucola
Motto: Nie je nikdy k zlosti, keď tlstý mních sa postí!

Pôstu a vynachádzavosti kláštorných bratov vďačíme - knihomoloví knihožrúti môžu hravo dokázať - za mnohé chválitebné recepety, vymoženosti súčasnej kuchyne.

Nie som vyložený knihomol, čo sa kuchárskych kníh týka, ale tých je novšou dobou neúrekom. Varenie a preto aj konzumácia kuchárskych kníh, prežíva v súčastnosti ozajstný búm, skutočnú explóziu kníh k najrozličnejším aspektom, týkajúcim sa pestrej tématiky varenia. Varenia zdravého, gurménskeho, vegetariánskeho a podobne.

Mal som náhodou možnosť, zaoberať sa týmto javom počas mojej intenzívnej nečinnosti v hĺbke archívu národného múzea v Zürichu. Naďabil som tu náhodou na staré kuchárske knihy a ponoril som sa do receptov nie práve zrozumiteľných, ale vtiahlo ma to, ako keby vodník ťahal hladnú dušičku pod pokličku, že som sa ledva vedel vynoriť opäť na hladinu súčasného normálu. Okrem toho, že pre labužníkov sa nájde v historických čítankách množstvo lákavých ídeí, námetov, ponúk k experimentovaniu, je takéto štúdium aj veľmi poučné. Dozvedel som sa napríklad, co by ma nikdy nebolo bývalo napadlo, že šunku, ryby, či klobásky zapečené v cestíčku, pekne zlatistom, už farbou lákavom, vďačíme práve pôstnému obdobiu!

Rafinovaní páni mníši, aby nebodaj nemuseli trpieť počas prísneho pôstu hladom a aby v kláštore uvarené pivo nezkyslo, nesplesnivelo - veď práve skladovanie potravín a nápojov bol veľký problém - a chutilo, pretože na lačný žalúdok také pivo alebo riadne ťažké červené víno nie je práve ten hit, vymysleli si tú prefíkanú fintu so zapekaním mäsa do cesta!

Navonok, pre veriacich, ktorí sa museli mäsa vzdať (carnevale, s bohom mäso, tak znie bojové heslo na začiatku fašiangov, karnevalu), pokorní a zbožní mniši schovávali, lepšie povedané "maskovali", zakázané mäso zapečením v chlebovom či akom už ceste a tak jedli ako ostatni veriaci naoko "len" chlieb. Hlavičku musí jeden kuchár mať!

(Autentická dobová reportážna snimka. Autor, Dr Max. de Bile, bol pri kráľovskej hostine osobne prítomný.)

Tak sme včera aj my, ako samovymenovaní, prísni mnísi, dodržiavali na tento historický spôsob pôst, dôsledne v kläštornej tradícii aj u nás doma, čo sa však s lososom v pôrovej, medvedím cesnakom korenenej hustej smotanovej omácke, zabalenom v krehkom jemnom ceste v peci zapečenom do zlatista, varenými zemiakmi a zapíjané výborným vinom vinice mestečka Yvorne, z vinohradov od ženevského jazera, (žiadne lacné omšové víno!), dalo ešte úspešne ľahko zvládnuť...(Možno len ten "amber", to ťažké svetločíerne kláštorné pivo nám chýbalo, lebo už nám zavreli obchody...)

NIekdedy sa skutočne knihomolstvo opláca! A ako koruna všetkých pôžitkov a aj aby sa splnilo bilbické "nielen chlebom, ale aj slovom božím je človek živený", ešte aj výborná kniha ako to najlepšie korenie k tomu a sviatočná pohoda sa dostavila aj napriek daždivému dňu, ktorý následoval po včerajšom azúrovo modrom dni, do poslednej bodky. Bodka!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama