21.04.2014 Konečne poznám správnu cestu!

23. dubna 2014 v 7:00 | King Rucola
Trvalo mi to poriadne dlho! Dni, týždne, mesiace a dlhé roky. Každý deň som sa o to pokúšal. Ako totálne vyhladovelý bezdomovec, ktorý všetko vyžobrané prepil alebo ako životom o jeho úspory okradnutý penzista s malilinkou penziou, ktorí odložili celú ľudskú dôstojnosť a bez akejkoľvek stopy hanby sa prehrabávajú v odpadokoch a neprejdú okolo jediného automatu, aby neskontrolovali tie žlaby, do ktorých by boli mohli padnúť mince, ktoré si ten, čo ich do automatu vhodil, nevšimol a nechal ležať, presne tak zanovito som sa pokúšal, nájsť konečne správnu a jedine možnú cestu životom. Nebolo snáď minuty, aby som sa o to nepokúšal. Aby som sa nesnažil pochopiť, načo som vlastne tu, prečo sa tu všetci moceme a potĺkame, kam mám teda ísť.

Zakaždým, keď som si už naivne myslel, že mám to správne riešenie, že som našiel tú správnu cestu, zakaždým sa mi do toho priplietla nejaká žena! Žena, ktorá ma doslova zviedla: z cesty a ináč! Ako keby sa opakovala história Adama v raji, kde mu nejaká ženská strkala jablko tak dlho od nos, až sa do neho ten idiot zahryzol!

Než to poriadne požuval - mal vôbec už zuby, keď dovtedy žili v raji, museli tam aj normálnu stravu prežúvať? -, mali sme ten celý cirkus na našich ramenách naložený ako vrecia už dávno stvrdnutého a tým nepoužívateľného cementu. Žena nám to spiskala a my sa doteraz aj tak plazíme za vlhkým teplom jej lona. Vždy, ked som si myslel, že to je to pravé, vždy sa tam vynoril nejaký pekný zadôček, oblé pevné prsia, či nevyspytateľné, prekásne oči, plné pery, ba dokonca vtip, duch, krásna reč, ci - takmer neuveriteľné - múdrosť a už som sa valil, hnal a nechal unášať a moje vznešené ciele končili doslova niekde v riti! Namiesto pravej cesty som hladal akúsi neskutočnú bytosť, nejakú princeznu, ktorú som bohužiaľ nikdy nenašiel, len veľmi veľmi podobné modely, u ktorých som sa potom zbytočne príliš dlho zdržoval, zkysol. Nikdy a nikde som nenašiel tú inoformačnú tabuľu, ten "Wegweiser", ktorý by ma nasmeroval na správnu cestu.

Až dnes, konečne, som zostal ako obarený stáť pred tým rázcestím s početnými pokynmi. Jasne mi ukazuje, ktorým smerom dôjdem k cieľu, kde sa skrýva moja vytúžená méta! Už viem, kam mám ísť!

(Snímka z reportáže mojej cesty za poznabím, zhotovená kráľovským reoprtérom, Dr Max. de Bilo-om)

Pôjdem touto cestou, nájdem si ťa, moja žabka princezna! Ale už ju nepobozkám, nenechám sa zviesť, neprebudím ju, nech si ďalej spinká v svojom bahníčku-bahne, kam ma rada vždy doteraz vtiahne - ja nepotrebujem už žiadnu paničku, či veľkú, či maličkú...keď ju nájdem na konci cesty, tak ju nechám, žabičku, nešiahnem jej na p...! Radšej si tentokrát dám žabie stehienka, ako že by som ich nikdy do huby nedal!

Týmto nechutným, ale melodickým záverom (vid verše "bahne-vtiahne" alebo "paničku-žabicku-na pičku") si dovolim priradiť tento rozľúčkový príspevok predsalen k danej téme, ktorá je ešte absurdnejšia, než tieto riadky!

Dovidenia inde...naprl tu, alebo tu tiež? Možno ešte aj niekde inde, ale o tom neskôr, už od tej žabky-kráľovny...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 alena alena | E-mail | 23. dubna 2014 v 9:26 | Reagovat

Aká skoda!Hned by som sa nechala pobozkat^^ :-D Taky hledám tu správnou cestu,asi jako ten duchodce co prohlízí automaty,dekuji za dobrý tip ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama